Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte.
Autor TASR
Riga/Praha 11. júna (TASR) - Na summite Bukureštskej deviatky (B9) sa lídrom podľa českého prezidenta Petra Pavla nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii a nenašli ani zhodu na tom, kto by sa mal stať budúcim generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie. Český prezident to povedal po skončení rokovania s tým, že najväčšie výhrady proti deklarácii malo Maďarsko, informuje spravodajkyňa TASR.
"K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor - čo je úplne legitímne," povedal Pavel. Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.
Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. "Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme - to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny," dodal prezident ČR.
Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Pavel slovami, že o tom na summite "nepadlo ani slovo". Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.
Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 a v súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko - krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Na výročnom summite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na summite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov. O neúčasti maďarského prezidenta Tamása Sulyoka informovala v noci na utorok kancelária lotyšskej hlavy štátu Edgarsa Rinkevičsa. Pavel dodal, že nepozná dôvody, prečo nakoniec maďarský prezident neprišiel.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
"K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor - čo je úplne legitímne," povedal Pavel. Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.
Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte. "Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme - to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny," dodal prezident ČR.
Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Pavel slovami, že o tom na summite "nepadlo ani slovo". Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.
Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 a v súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko - krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Na výročnom summite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na summite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov. O neúčasti maďarského prezidenta Tamása Sulyoka informovala v noci na utorok kancelária lotyšskej hlavy štátu Edgarsa Rinkevičsa. Pavel dodal, že nepozná dôvody, prečo nakoniec maďarský prezident neprišiel.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
