Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéfka snemovne tiež vyzvala kolegov z krajín, ktoré to ešte neurobili, aby sa pripojili k takzvanej českej iniciatíve, ktorá sa vo svete snaží získať zbrane pre Ukrajinu.
Autor TASR
,aktualizované Praha 29. februára (TASR) - V rámci V4 sme sa zhodli na mnohých témach a najmä na tom, že Rusko je na Ukrajine agresorom a chceme, aby sa Ukrajine čo najviac efektívne pomohlo, aby dosiala spravodlivý mier. Po skončení parlamentného summitu V4 to vyhlásila predsedníčka Poslaneckej snemovne českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová. Znepokojilo ju však, aké slová zaznievajú o konflikte na Ukrajine v niektorých krajinách V4, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Šéfka snemovne tiež vyzvala kolegov z krajín, ktoré to ešte neurobili, aby sa pripojili k takzvanej českej iniciatíve, ktorá sa vo svete snaží získať zbrane pre Ukrajinu. "Som rada, že už sa pripojilo Poľsko a ďalšie krajiny, ale bola by som rada, ak by sa iniciatíva ešte rozšírila," povedala Pekarová Adamová.
Vyjadrila tiež znepokojenie nad tým, že v niektorých krajinách V4 zaznievajú slová, ktoré Ukrajine v konflikte s Ruskom nepomáhajú. "Aj slová sú zbrane a mali by sme s nimi tak zaobchádzať," zdôraznila.
Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil uviedol, že sa zhodli na vete, ktorú predniesol predseda NR SR Peter Pellegrini: "Všetci stojíme za Ukrajinou", ale nezhodli sa už na tom, čo táto veta znamená. Či je to len o humanitárnej podpore, pomoci pri obnove Ukrajiny, pomoci utečencom alebo aj o vojenskej podpore a dodávkach zbraní.
Politici sa podľa Vystrčila tiež zhodli na tom, že majú záujem pokračovať v stretávaní sa na platforme V4. Dodal, že Poľsko navrhlo zaviesť aj online platformu, kde by si mohli vymieňať názory.
Predsedníčka poľského Senátu Malgorzata Kidawová-Blońská podotkla, že na summit prišla s "veľkými obavami" o budúcnosť V4. Zdôraznila, že situácia je aktuálne veľmi ťažká, ale záujmy jednotlivých krajín by nemali zatieniť záujmy celého kontinentu. Dodala, že stredajšia aj štvrtková diskusia boli ťažké, ale podarilo sa nájsť zhody vo viacerých témach.
Parlamentní lídri prijali aj spoločné záverečné vyhlásenie. Zhodli sa v ňom napríklad na potrebe presadzovať základné ľudské práva, slobody, demokraciu a právny štát. Zdôraznili aj dôležitosť zbaviť sa energetickej závislosti na Rusku či podporu sankcií uvalených na Rusko a tiež boja proti ich obchádzaniu. V dokumente vyjadrili znepokojenie nad neustálym prílivom nelegálnych migrantov do EÚ, ale zároveň odsúdili snahu zneužívať migráciu ako nástroj hybridnej vojny pri presadzovaní vlastných záujmov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Šéfka snemovne tiež vyzvala kolegov z krajín, ktoré to ešte neurobili, aby sa pripojili k takzvanej českej iniciatíve, ktorá sa vo svete snaží získať zbrane pre Ukrajinu. "Som rada, že už sa pripojilo Poľsko a ďalšie krajiny, ale bola by som rada, ak by sa iniciatíva ešte rozšírila," povedala Pekarová Adamová.
Vyjadrila tiež znepokojenie nad tým, že v niektorých krajinách V4 zaznievajú slová, ktoré Ukrajine v konflikte s Ruskom nepomáhajú. "Aj slová sú zbrane a mali by sme s nimi tak zaobchádzať," zdôraznila.
Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil uviedol, že sa zhodli na vete, ktorú predniesol predseda NR SR Peter Pellegrini: "Všetci stojíme za Ukrajinou", ale nezhodli sa už na tom, čo táto veta znamená. Či je to len o humanitárnej podpore, pomoci pri obnove Ukrajiny, pomoci utečencom alebo aj o vojenskej podpore a dodávkach zbraní.
Politici sa podľa Vystrčila tiež zhodli na tom, že majú záujem pokračovať v stretávaní sa na platforme V4. Dodal, že Poľsko navrhlo zaviesť aj online platformu, kde by si mohli vymieňať názory.
Predsedníčka poľského Senátu Malgorzata Kidawová-Blońská podotkla, že na summit prišla s "veľkými obavami" o budúcnosť V4. Zdôraznila, že situácia je aktuálne veľmi ťažká, ale záujmy jednotlivých krajín by nemali zatieniť záujmy celého kontinentu. Dodala, že stredajšia aj štvrtková diskusia boli ťažké, ale podarilo sa nájsť zhody vo viacerých témach.
Parlamentní lídri prijali aj spoločné záverečné vyhlásenie. Zhodli sa v ňom napríklad na potrebe presadzovať základné ľudské práva, slobody, demokraciu a právny štát. Zdôraznili aj dôležitosť zbaviť sa energetickej závislosti na Rusku či podporu sankcií uvalených na Rusko a tiež boja proti ich obchádzaniu. V dokumente vyjadrili znepokojenie nad neustálym prílivom nelegálnych migrantov do EÚ, ale zároveň odsúdili snahu zneužívať migráciu ako nástroj hybridnej vojny pri presadzovaní vlastných záujmov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
