Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 20. september 2024Meniny má Meniny majú Ľuboslav a Ľuboslava
< sekcia Útok na Ukrajinu

Podľa lídrov EÚ treba zvážiť eurointegračné šance Ukrajiny

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorí počas tlačovej konferencie 27. februára 2022 v Bruseli. Foto: TASR/AP

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však v tejto súvislosti zdôraznila, že cesta Kyjeva do EÚ môže byť dlhá.

Brusel 1. marca (TASR) - Európska únia musí vážne zvážiť, že ponúkne Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Vyhlásil to v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli predseda Európskej rady Charles Michel. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však v tejto súvislosti zdôraznila, že cesta Kyjeva do EÚ môže byť dlhá. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Europarlament v utorok popoludní mimoriadne rokoval o situácii na Ukrajine, ktorá už šiesty deň čelí útokom ruskej armády. Európskych zákonodarcov prostredníctvom videoprenosu oslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Michel v pléne EP uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je "symbolická, politická a legitímna". Dodal, že chápe emotívnu výzvu ukrajinského prezidenta na rýchle prijatie jeho krajiny do eurobloku, ale upozornil, že rozhodnutia musia byť prijímané na základe rozhodnutí členských krajín EÚ, pričom poukázal na to, že rôzne krajiny EÚ majú rôzne pohľady na žiadosť Kyjeva a rozširovanie Únie.

Podľa jeho slov ruskú inváziu na Ukrajine možno nazvať "geopolitickým terorizmom", pričom "brutálna" a masívna invázia je neopodstatnená, nevyprovokovaná a založená na ohavných klamstvách. "Deje sa z jediného dôvodu: pretože na námestí Majdan sa Ukrajinci rozhodli pre slobodu, demokraciu a právny štát," uviedol Michel.

Von der Leyenová vo svojom vystúpení upozornila, že vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť "dlhú cestu", zároveň však odkázala, že Ukrajina "patrí do našej európskej rodiny".

Podľa jej vyjadrenia malo rozhodnutie Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu za následok zjednotenie medzinárodného spoločenstva proti Rusku. "Ak chcel Putin rozdeliť Európsku úniu, oslabiť NATO a rozbiť medzinárodné spoločenstvo, urobil presný opak," odkázala šéfka eurokomisie. A spresnila, že vojna na Ukrajine znamená pre Európu "okamih pravdy", lebo ide o kolíziu medzi právnym štátom a rečou zbraní, medzi poriadkom založenom na pravidlách a "holou agresiou".

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred europoslancami uviedol, že na dosiahnutie mieru treba dvoch, kým na rozpútanie vojny stačí iba jeden, čo práve ukázal ruský prezident. "Musíme výrazne zvýšiť našu schopnosť odstrašovania, aby sme zabránili vojne. Obrana právneho štátu a posilňovanie obchodných vzťahov nebudú stačiť na to, aby sa svet zmenil na mierové miesto," opísal situáciu.

Viacerí poslanci zdôraznili, že ruská invázia znamená začiatok novej éry pre Európu a svet. Odsúdili Putina a brutálnu agresiu Kremľa a vyjadrili obdiv ukrajinskej armáde a ľudu za to, ako vzdorujú útokom a bojujú za svoju krajinu, slobodu, demokraciu a spoločné európske hodnoty.

Zákonodarcovia privítali ráznu reakciu Európy na inváziu, v podobe nových sankcií, a zdôraznili potrebu zostať jednotní, aby EÚ mohla čeliť vážnym výzvam, ktoré ju čakajú.

Debaty poslancov sa týkali uznania európskych ašpirácií Ukrajiny. Časť zákonodarcov zdôraznila význam spoločného riešenia dôsledkov, ktoré budú mať sankcie EÚ uvalené na Rusko na európske hospodárstvo oslabené koronakrízou, v podobe podpory pre krajiny a ich podniky a občanov, ktoré budú sankciami najviac postihnuté. Poslanci nezabudli ani na utečencov z Ukrajiny, pričom zazneli výzvy, aby sa všetky členské krajiny EÚ podelili o zodpovednosť za utečencov pred vojnou.