Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska označil za kľúčovú výzvu po skončení bojov zabránenie ich opakovaniu. Práve začlenenie Ukrajiny do NATO sa podľa neho javí ako najlepšie z riešení.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. júla (TASR) - Otázka vstupu Ukrajiny do NATO by mala byť na stole po ukončení vojnového konfliktu na jej území. Zhodli sa na tom viaceré politické strany v stanoviskách pre TASR. Práve ukončenie vojny označili za jednu z podmienok pre členstvo krajiny v Aliancii.
Členstvo Ukrajiny v NATO vzhľadom na vojnu nepripadá podľa hnutia Sme rodina do úvahy. "Uvažovať o tom môžeme, až keď sa tento konflikt skončí," uviedlo hnutie. Za aktuálnu otázku to nepovažuje ani Peter Kmec z Hlasu-SD. "V prvom rade musí byť ukončená vojna a dosiahnuté mierové riešenie na Ukrajine. Ukrajina zároveň musí splniť politické a vojenské podmienky vyplývajúce z prístupového procesu," podčiarkol.
Ani šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová si nevie predstaviť, že by do NATO vstupovala krajina vo vojnovom konflikte, pretože by to znamenalo vtiahnutie členov NATO do konfliktu. Apelovala na jeho ukončenie mierovým riešením alebo vytlačením ruských vojsk z územia Ukrajiny.
Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska označil za kľúčovú výzvu po skončení bojov zabránenie ich opakovaniu. Práve začlenenie Ukrajiny do NATO sa podľa neho javí ako najlepšie z riešení. Poukázal na bezpečnostné záruky v Aliancii. Za nevýhodu považuje to, že Rusko neprijme vstup Ukrajiny v dobrom. "Napätý vzťah môže byť buď stabilný, alebo náchylný k vojne – a členstvo Ukrajiny v NATO ho robí stabilnejším a predvídateľnejším," podotkol. Dodal, že ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nežiada o konkrétny dátum vstupu do NATO, ale o odkaz, že po splnení podmienok Ukrajina členstvo dostane.
"Je v najvyššom záujme SR, aby Ukrajina zvíťazila a porazila agresora - Ruskú federáciu. Našou následnou úlohou musí byť pomôcť Ukrajine k užšej spolupráci s NATO. Tá v konečnom dôsledku môže viesť nášho východného suseda pri plnení podmienok k členstvu v tejto kľúčovej organizácii," uviedla SaS.
Ukrajina by mala mať po skončení vojny a splnení potrebných kritérií možnosť stať sa členom NATO aj podľa Andreja Žiarovského z KDH. Dodal, že suverénna a demokratická Ukrajina integrovaná do euroatlantických štruktúr je aj v našom národnom záujme. Za hlavnú otázku súčasnosti považuje spoločnú podporu Ukrajine v obrane jej územnej celistvosti a suverenity.
Aj strana Demokrati považuje vstup Ukrajiny za strategický záujem Slovenska. "Mať za suseda členskú krajinu NATO je z bezpečnostného hľadiska výhodou. Ide však o rozhodnutie celej Aliancie, pred ktorým musí každá krajina, ktorá chce byť jej súčasťou, splniť viacero podmienok. Napríklad nemôže na jej území prebiehať vojenský konflikt," uviedla strana. Verí preto v skoré splnenie podmienok na vstup Ukrajiny do NATO. Exminister obrany Jaroslav Naď na tlačovej konferencii doplnil, že vstup Ukrajiny do NATO by nezvyšoval riziko vojenského konfliktu, ale naopak. "Rusi si nikdy netrúfnu zaútočiť na žiadneho člena Aliancie," podotkol.
Smer-SD naďalej považuje členstvo Ukrajiny v NATO za najhoršie možné riešenie, eskaláciu napätia či nerešpektovanie dohôd USA s Ruskom z 90. rokov. Otázne je podľa strany aj to, s akým mandátom ide na samit NATO vo Vilniuse prezidentka Zuzana Čaputová. Smer-SD pritom poukázal aj na situáciu na domácej politickej scéne.
Hnutie Republika nesúhlasí s expanziou NATO na východ a ani s prijatím Ukrajiny. Tvrdí, že práve takáto expanzia stojí za konfliktom na Ukrajine. "Sme presvedčení, že NATO je viac problémom ako samotným riešením a že Európa potrebuje novú bezpečnostnú architektúru, ktorá by zohľadnila aj bezpečnostné záruky východoeurópskych štátov vrátane Ruskej federácie," uviedlo.
Lídri krajín NATO sa aktuálne schádzajú na dvojdňovom samite vo Vilniuse v Litve. Riešiť majú najnaliehavejšie výzvy, ktorým Aliancia čelí, najmä posilnenie jej obrany. Jednou z hlavných tém má byť aj priblíženie Ukrajiny k NATO.
Členstvo Ukrajiny v NATO vzhľadom na vojnu nepripadá podľa hnutia Sme rodina do úvahy. "Uvažovať o tom môžeme, až keď sa tento konflikt skončí," uviedlo hnutie. Za aktuálnu otázku to nepovažuje ani Peter Kmec z Hlasu-SD. "V prvom rade musí byť ukončená vojna a dosiahnuté mierové riešenie na Ukrajine. Ukrajina zároveň musí splniť politické a vojenské podmienky vyplývajúce z prístupového procesu," podčiarkol.
Ani šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová si nevie predstaviť, že by do NATO vstupovala krajina vo vojnovom konflikte, pretože by to znamenalo vtiahnutie členov NATO do konfliktu. Apelovala na jeho ukončenie mierovým riešením alebo vytlačením ruských vojsk z územia Ukrajiny.
Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska označil za kľúčovú výzvu po skončení bojov zabránenie ich opakovaniu. Práve začlenenie Ukrajiny do NATO sa podľa neho javí ako najlepšie z riešení. Poukázal na bezpečnostné záruky v Aliancii. Za nevýhodu považuje to, že Rusko neprijme vstup Ukrajiny v dobrom. "Napätý vzťah môže byť buď stabilný, alebo náchylný k vojne – a členstvo Ukrajiny v NATO ho robí stabilnejším a predvídateľnejším," podotkol. Dodal, že ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nežiada o konkrétny dátum vstupu do NATO, ale o odkaz, že po splnení podmienok Ukrajina členstvo dostane.
"Je v najvyššom záujme SR, aby Ukrajina zvíťazila a porazila agresora - Ruskú federáciu. Našou následnou úlohou musí byť pomôcť Ukrajine k užšej spolupráci s NATO. Tá v konečnom dôsledku môže viesť nášho východného suseda pri plnení podmienok k členstvu v tejto kľúčovej organizácii," uviedla SaS.
Ukrajina by mala mať po skončení vojny a splnení potrebných kritérií možnosť stať sa členom NATO aj podľa Andreja Žiarovského z KDH. Dodal, že suverénna a demokratická Ukrajina integrovaná do euroatlantických štruktúr je aj v našom národnom záujme. Za hlavnú otázku súčasnosti považuje spoločnú podporu Ukrajine v obrane jej územnej celistvosti a suverenity.
Aj strana Demokrati považuje vstup Ukrajiny za strategický záujem Slovenska. "Mať za suseda členskú krajinu NATO je z bezpečnostného hľadiska výhodou. Ide však o rozhodnutie celej Aliancie, pred ktorým musí každá krajina, ktorá chce byť jej súčasťou, splniť viacero podmienok. Napríklad nemôže na jej území prebiehať vojenský konflikt," uviedla strana. Verí preto v skoré splnenie podmienok na vstup Ukrajiny do NATO. Exminister obrany Jaroslav Naď na tlačovej konferencii doplnil, že vstup Ukrajiny do NATO by nezvyšoval riziko vojenského konfliktu, ale naopak. "Rusi si nikdy netrúfnu zaútočiť na žiadneho člena Aliancie," podotkol.
Smer-SD naďalej považuje členstvo Ukrajiny v NATO za najhoršie možné riešenie, eskaláciu napätia či nerešpektovanie dohôd USA s Ruskom z 90. rokov. Otázne je podľa strany aj to, s akým mandátom ide na samit NATO vo Vilniuse prezidentka Zuzana Čaputová. Smer-SD pritom poukázal aj na situáciu na domácej politickej scéne.
Hnutie Republika nesúhlasí s expanziou NATO na východ a ani s prijatím Ukrajiny. Tvrdí, že práve takáto expanzia stojí za konfliktom na Ukrajine. "Sme presvedčení, že NATO je viac problémom ako samotným riešením a že Európa potrebuje novú bezpečnostnú architektúru, ktorá by zohľadnila aj bezpečnostné záruky východoeurópskych štátov vrátane Ruskej federácie," uviedlo.
Lídri krajín NATO sa aktuálne schádzajú na dvojdňovom samite vo Vilniuse v Litve. Riešiť majú najnaliehavejšie výzvy, ktorým Aliancia čelí, najmä posilnenie jej obrany. Jednou z hlavných tém má byť aj priblíženie Ukrajiny k NATO.
