Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Týždenník Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje z exekutívy EÚ v stredu informoval, že komisári sa už zhodli na viacerých otázkach.
Autor TASR
Brusel 8. novembra (TASR) - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová spolu s eurokomisármi z členských krajín EÚ sa v stredu ráno stretli, aby zhodnotili pokrok, ktorý Ukrajina a ďalších deväť krajín dosiahli v snahách o vstup do EÚ. Správa eurokomisie sa očakáva krátko popoludní, informuje bruselský spravodajca TASR.
Týždenník Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje z exekutívy EÚ v stredu informoval, že komisári sa už zhodli na viacerých otázkach. Správa o rozšírení má odporučiť lídrom EÚ, aby na summite v decembri začali prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom za podmienok, že obe krajiny uskutočnia reformy v oblasti právneho štátu.
Tešiť sa podľa Politica môžu aj Gruzínci, keďže správa EK odporúča, aby lídri EÚ udelili Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny.
Menej radosti bude zrejme v Sarajeve, lebo podľa nemenovaných diplomatov sa členovia eurokomisie nezhodli ma otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou, uviedli diplomatické zdroje pre Politico. Eurokomisári sa musia dopoludnia rozhodnúť, či sa Sarajevo zaradí po boku Kyjeva a Kišiňova, alebo odporučia začatie prístupových rokovaní v neskoršej fáze, keď dôjde k požadovaným reformám v oblasti právneho štátu a fungovania krajiny.
Momentálne ani Ukrajina ani Bosna a Hercegovina nie sú pripravené na integračný proces, pokiaľ ide o stav právneho štátu a transparentnosť vládnych orgánov. V Bruseli si však podľa diplomatických zdrojov všímajú skutočnosť, že zatiaľ čo Ukrajina aj napriek vojne vynaložila veľké úsilie, aby sa priblížila k štandardom EÚ, situácia v Bosne sa naopak zhoršila.
Politico v tejto súvislosti upozornil, že fámy o tom, že EK sa chystá vyjsť v ústrety Sarajevu, vyvolali rozruch medzi viacerými krajinami EÚ, ktoré to vnímajú ako skutočnosť, že eurokomisia ustúpila od trvaní na rešpektovaní právneho štátu a demokratických princípov.
Začatie rokovaní - čo ešte tohto roku očakáva Ukrajina a Moldavsko -, však nie je zárukou členstva v EÚ. Príkladom v tomto smere je Turecko, ktoré prístupové rokovania s začalo ešte v roku 2005, ale celý proces bol zmrazený po tom, ako Turecko prestalo plniť kritériá EÚ.
Európski politici pripúšťajú, že rozhodnutie EÚ spustiť rokovania s Ukrajinou (a Moldavskom) je politické, lebo Ukrajina čelí ruskej agresii a jej hranice sú momentálne nestabilné. Von der Leyenová už naznačila, že EK neurčí cieľový dátum pre vstup nových krajín do Únie. V septembri predseda Európskej rady Charles Michel hovoril o tom, že západobalkánske krajiny a možno aj Ukrajina by mali vstúpiť do eurobloku do roku 2030.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Týždenník Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje z exekutívy EÚ v stredu informoval, že komisári sa už zhodli na viacerých otázkach. Správa o rozšírení má odporučiť lídrom EÚ, aby na summite v decembri začali prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom za podmienok, že obe krajiny uskutočnia reformy v oblasti právneho štátu.
Tešiť sa podľa Politica môžu aj Gruzínci, keďže správa EK odporúča, aby lídri EÚ udelili Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny.
Menej radosti bude zrejme v Sarajeve, lebo podľa nemenovaných diplomatov sa členovia eurokomisie nezhodli ma otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou, uviedli diplomatické zdroje pre Politico. Eurokomisári sa musia dopoludnia rozhodnúť, či sa Sarajevo zaradí po boku Kyjeva a Kišiňova, alebo odporučia začatie prístupových rokovaní v neskoršej fáze, keď dôjde k požadovaným reformám v oblasti právneho štátu a fungovania krajiny.
Momentálne ani Ukrajina ani Bosna a Hercegovina nie sú pripravené na integračný proces, pokiaľ ide o stav právneho štátu a transparentnosť vládnych orgánov. V Bruseli si však podľa diplomatických zdrojov všímajú skutočnosť, že zatiaľ čo Ukrajina aj napriek vojne vynaložila veľké úsilie, aby sa priblížila k štandardom EÚ, situácia v Bosne sa naopak zhoršila.
Politico v tejto súvislosti upozornil, že fámy o tom, že EK sa chystá vyjsť v ústrety Sarajevu, vyvolali rozruch medzi viacerými krajinami EÚ, ktoré to vnímajú ako skutočnosť, že eurokomisia ustúpila od trvaní na rešpektovaní právneho štátu a demokratických princípov.
Začatie rokovaní - čo ešte tohto roku očakáva Ukrajina a Moldavsko -, však nie je zárukou členstva v EÚ. Príkladom v tomto smere je Turecko, ktoré prístupové rokovania s začalo ešte v roku 2005, ale celý proces bol zmrazený po tom, ako Turecko prestalo plniť kritériá EÚ.
Európski politici pripúšťajú, že rozhodnutie EÚ spustiť rokovania s Ukrajinou (a Moldavskom) je politické, lebo Ukrajina čelí ruskej agresii a jej hranice sú momentálne nestabilné. Von der Leyenová už naznačila, že EK neurčí cieľový dátum pre vstup nových krajín do Únie. V septembri predseda Európskej rady Charles Michel hovoril o tom, že západobalkánske krajiny a možno aj Ukrajina by mali vstúpiť do eurobloku do roku 2030.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
