Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vieme, aký bol osud tých, ktorí kedysi poslali svojich vojakov na územie našej krajiny. Teraz budú dôsledky pre prípadných interventov oveľa tragickejšie, vyhlásil Putin.
Autor TASR
Moskva 29. februára (TASR) - Väčšina obyvateľov Ruska podporuje "špeciálnu vojenskú operáciu“ ruských síl na Ukrajine. Na úvod svojho prejavu o stave krajiny to pred poslancami oboch komôr parlamentu a ďalšími pozvanými hosťami uviedol šéf Kremľa Vladimir Putin. TASR o tom informuje na základe správ BBC a ruských štátnych médií.
"Keď krajina bráni svoju suverenitu a bezpečnosť, chráni životy krajanov v Donbase a Novorusku (názov pre konfederáciu dvoch samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny), rozhodujúca úloha v tomto spravodlivom boji patrí ruským občanom, jednote, oddanosti svojej rodnej krajine a zodpovednosti za jej osud," povedal Putin.
Šéf Kremľa vyzval na minútu ticha na pamiatku tých, ktorí zahynuli pri invázii, označovanej ruskou propagandou za špeciálnu vojenskú operáciu. "Vojnu v Donbase sme nezačali, ale urobíme všetko pre to, aby sme ju ukončili," zdôraznil Putin.
Ruská armáda podľa neho získala počas invázie veľké skúsenosti. Vyrástla celá plejáda veliteľov, ktorí kompetentne vykonávajú svoje povinnosti, tvrdil.
Putin ďalej varoval pred "tragickými" dôsledkami prípadného vyslania vojakov NATO na Ukrajinu. "Začalo sa hovoriť o možnosti vyslania vojenských kontingentov NATO na Ukrajinu. Vieme, aký bol osud tých, ktorí kedysi poslali svojich vojakov na územie našej krajiny. Teraz budú dôsledky pre prípadných interventov oveľa tragickejšie," vyhlásil Putin.
BBC poznamenala, že pravdepodobne na mysli vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý tento týždeň po stretnutí európskych lídrov v Paríži oznámil nové kroky na podporu Ukrajiny a povedal, že v záujme dosiahnutia víťazstva nad Ruskom vo vojne nie je vylúčený žiaden scenár, ani vyslanie západných pozemných síl.
Putin v tejto súvislosti upozornil na potenciál ruskej armády. "Mali by konečne pochopiť, že máme aj zbrane, ktoré dokážu zasiahnuť ciele na ich území."
Ruský prezident v prejave obvinil Západ, že vytvára riziko jadrového konfliktu: "Všetko, s čím Západ prichádza, aby vystrašil svet, vytvára skutočnú hrozbu konfliktu s použitím jadrových zbraní, čo znamená zánik civilizácie,“ konštatoval.
Kroky Spojených štátov a ich spojencov viedli podľa Putina k demontáži bezpečnostného systému v Európe, preto treba pracovať na novom systéme bezpečnosti pre Euráziu. "Bez suverénneho, silného Ruska nie je možný trvalý svetový poriadok," povedal Putin.
Za "nezmysel" označil Putin tvrdenia, že Rusko chce zaútočiť na Západ. Moskva sa naopak sústredí na posilnenie svojej vlastnej bezpečnosti a posilní svoje západné hranice kvôli hrozbe, ktorú predstavuje rozšírenie NATO.
Pripomenul aj desiate výročie anexie ukrajinského polostrova Krym počas "Ruskej jari". Zdôraznil, že Rusko bude pokračovať v budovaní demokratických inštitúcií a nikomu nedovolí zasahovať do svojich vnútorných záležitostí.
Išlo o Putinov 19. prejav o stave krajiny, v ktorom hovoril aj o spoločenských a ekonomických témach. Vo vlaňajšom prejave oznámil pozastavenie účasti Ruska na zmluve o jadrovom odzbrojení New START. V roku 2022, keď ruské jednotky vpadli na Ukrajinu, prejav vynechal.
"Keď krajina bráni svoju suverenitu a bezpečnosť, chráni životy krajanov v Donbase a Novorusku (názov pre konfederáciu dvoch samozvaných separatistických republík na východe Ukrajiny), rozhodujúca úloha v tomto spravodlivom boji patrí ruským občanom, jednote, oddanosti svojej rodnej krajine a zodpovednosti za jej osud," povedal Putin.
Šéf Kremľa vyzval na minútu ticha na pamiatku tých, ktorí zahynuli pri invázii, označovanej ruskou propagandou za špeciálnu vojenskú operáciu. "Vojnu v Donbase sme nezačali, ale urobíme všetko pre to, aby sme ju ukončili," zdôraznil Putin.
Ruská armáda podľa neho získala počas invázie veľké skúsenosti. Vyrástla celá plejáda veliteľov, ktorí kompetentne vykonávajú svoje povinnosti, tvrdil.
Putin ďalej varoval pred "tragickými" dôsledkami prípadného vyslania vojakov NATO na Ukrajinu. "Začalo sa hovoriť o možnosti vyslania vojenských kontingentov NATO na Ukrajinu. Vieme, aký bol osud tých, ktorí kedysi poslali svojich vojakov na územie našej krajiny. Teraz budú dôsledky pre prípadných interventov oveľa tragickejšie," vyhlásil Putin.
BBC poznamenala, že pravdepodobne na mysli vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý tento týždeň po stretnutí európskych lídrov v Paríži oznámil nové kroky na podporu Ukrajiny a povedal, že v záujme dosiahnutia víťazstva nad Ruskom vo vojne nie je vylúčený žiaden scenár, ani vyslanie západných pozemných síl.
Putin v tejto súvislosti upozornil na potenciál ruskej armády. "Mali by konečne pochopiť, že máme aj zbrane, ktoré dokážu zasiahnuť ciele na ich území."
Ruský prezident v prejave obvinil Západ, že vytvára riziko jadrového konfliktu: "Všetko, s čím Západ prichádza, aby vystrašil svet, vytvára skutočnú hrozbu konfliktu s použitím jadrových zbraní, čo znamená zánik civilizácie,“ konštatoval.
Kroky Spojených štátov a ich spojencov viedli podľa Putina k demontáži bezpečnostného systému v Európe, preto treba pracovať na novom systéme bezpečnosti pre Euráziu. "Bez suverénneho, silného Ruska nie je možný trvalý svetový poriadok," povedal Putin.
Za "nezmysel" označil Putin tvrdenia, že Rusko chce zaútočiť na Západ. Moskva sa naopak sústredí na posilnenie svojej vlastnej bezpečnosti a posilní svoje západné hranice kvôli hrozbe, ktorú predstavuje rozšírenie NATO.
Pripomenul aj desiate výročie anexie ukrajinského polostrova Krym počas "Ruskej jari". Zdôraznil, že Rusko bude pokračovať v budovaní demokratických inštitúcií a nikomu nedovolí zasahovať do svojich vnútorných záležitostí.
Išlo o Putinov 19. prejav o stave krajiny, v ktorom hovoril aj o spoločenských a ekonomických témach. Vo vlaňajšom prejave oznámil pozastavenie účasti Ruska na zmluve o jadrovom odzbrojení New START. V roku 2022, keď ruské jednotky vpadli na Ukrajinu, prejav vynechal.
