Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kyjev označil túto požiadavku Moskvy za nezmyselnú.
Autor TASR
Moskva 31. marca (TASR) - Rusko v nedeľu požiadalo Ukrajinu, aby "okamžite zatkla a vydala" niekoľko osôb, ktoré sú podľa Moskvy zapletené do "teroristických" činov spáchaných na ruskom území. Medzi týmito osobami je aj šéf ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyľ Maľuk. Informovala o tom agentúra AFP.
Moskva tvrdí, že Maľuk sa svojho času priznal k účasti na príprave útoku na Krymský most, ku ktorému došlo v októbri 2022. Maľuk vtedy údajne prezradil aj podrobnosti o príprave iných teroristických útokov na území Ruskej federácie.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) ruské ministerstvo zahraničných vecí sa pri svojej požiadavke odvoláva na medzinárodné dohovory o boji proti terorizmu a vyhráža sa Ukrajine "zodpovednosťou podľa medzinárodného práva".
Kyjev označil túto požiadavku Moskvy za nezmyselnú, doplnila AFP.
Vyhlásenie ruského ministerstva sa začína zmienkou o útoku na centrum Crocus City Hall v metropolitnej oblasti Moskvy, ktorý bol spáchaný 22. marca a ktorého obeťami sa stalo 144 ľudí. Napriek tomu, že sa k nemu prihlásila sieť Islamský štát, mnohí predstavitelia ruského vedenia verejnosti v Rusku stále podsúvajú teóriu o údajnej ukrajinskej stope.
Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení síce túto hypotézu nespomína, konštatuje však aspoň, že nešlo o "prvý teroristický útok" proti Rusku, a dodáva, že útok na Crocus City Hall je porovnateľný s odpálením výbušnín a poškodením Krymského mosta a s pokusmi o atentáty na viacerých ruských politikov a aktivistov, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine.
"Úkony, ktoré vykonali príslušné ruské orgány, naznačujú, že stopy všetkých týchto zločinov vedú na Ukrajinu," tvrdí ruské ministerstvo zahraničných vecí, pričom spomína vraždu propagandistov Darie Duginovej a Vladlena Tatarského, zranenie spisovateľa a tzv. Z-blogera Zachara Prilepina a smrť jeho vodiča.
Nateraz nie je jasné, akým spôsobom Rusko odovzdalo Ukrajine svoje požiadavky na vydanie jej občanov, keďže ruská armáda už tretí rok vedie nevyhlásenú a ničím nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine.
Šéf SBU predtým uviedol, že za dvoma bombovými útokmi na Krymský most, spájajúci Rusko a anektovaný Krym, skutočne stáli ukrajinské tajné služby. Ukrajina totiž považuje tento most za legitímny vojenský cieľ.
Na margo pokusov o atentát na Duginovú, Tatarského a Prilepina sa predstavitelia Ukrajiny vyjadrili len nepriamo - s tým, že za legitímne ciele možno považovať aj aktívnych provojnových propagandistov.
Moskva tvrdí, že Maľuk sa svojho času priznal k účasti na príprave útoku na Krymský most, ku ktorému došlo v októbri 2022. Maľuk vtedy údajne prezradil aj podrobnosti o príprave iných teroristických útokov na území Ruskej federácie.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) ruské ministerstvo zahraničných vecí sa pri svojej požiadavke odvoláva na medzinárodné dohovory o boji proti terorizmu a vyhráža sa Ukrajine "zodpovednosťou podľa medzinárodného práva".
Kyjev označil túto požiadavku Moskvy za nezmyselnú, doplnila AFP.
Vyhlásenie ruského ministerstva sa začína zmienkou o útoku na centrum Crocus City Hall v metropolitnej oblasti Moskvy, ktorý bol spáchaný 22. marca a ktorého obeťami sa stalo 144 ľudí. Napriek tomu, že sa k nemu prihlásila sieť Islamský štát, mnohí predstavitelia ruského vedenia verejnosti v Rusku stále podsúvajú teóriu o údajnej ukrajinskej stope.
Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení síce túto hypotézu nespomína, konštatuje však aspoň, že nešlo o "prvý teroristický útok" proti Rusku, a dodáva, že útok na Crocus City Hall je porovnateľný s odpálením výbušnín a poškodením Krymského mosta a s pokusmi o atentáty na viacerých ruských politikov a aktivistov, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine.
"Úkony, ktoré vykonali príslušné ruské orgány, naznačujú, že stopy všetkých týchto zločinov vedú na Ukrajinu," tvrdí ruské ministerstvo zahraničných vecí, pričom spomína vraždu propagandistov Darie Duginovej a Vladlena Tatarského, zranenie spisovateľa a tzv. Z-blogera Zachara Prilepina a smrť jeho vodiča.
Nateraz nie je jasné, akým spôsobom Rusko odovzdalo Ukrajine svoje požiadavky na vydanie jej občanov, keďže ruská armáda už tretí rok vedie nevyhlásenú a ničím nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine.
Šéf SBU predtým uviedol, že za dvoma bombovými útokmi na Krymský most, spájajúci Rusko a anektovaný Krym, skutočne stáli ukrajinské tajné služby. Ukrajina totiž považuje tento most za legitímny vojenský cieľ.
Na margo pokusov o atentát na Duginovú, Tatarského a Prilepina sa predstavitelia Ukrajiny vyjadrili len nepriamo - s tým, že za legitímne ciele možno považovať aj aktívnych provojnových propagandistov.
