Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Koalícia vedená USA a zložená z približne 50 krajín sa podľa Austina, ktorý vystúpil na separátnej tlačovej konferencii, zaviazala poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške viac ako 33 miliárd dolárov.
Autor TASR
Brusel 12. októbra (TASR) - V bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie vo štvrtok pokračuje druhá časť dvojdňového zasadnutia ministrov obrany NATO. Na stredajších rokovaniach spojenci prisľúbili ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine, čo ocenil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, informuje spravodajca TASR.
Podľa Stoltenberga sa Rusko "opäť pripravuje na využitie zimy ako zbrane". Z prvého zasadnutia Rady NATO – Ukrajina na ministerskej úrovni bolo dohodnuté, že spojenci poskytnú ukrajinskej strane viac oblečenia do chladného počasia, viac odmínovacích kapacít a pohonných látok a tiež zdravotnícke pomôcky.
Spojenci zároveň diskutovali aj o prioritách Ukrajiny na jej ceste k členstvu v NATO, vrátane dlhodobej interoperability jej obranných systémov so zariadeniami Aliancie a možností spoločného obstarávania obranných systémov.
Rovnako v stredu minister obrany USA Lloyd Austin oznámil novú americkú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 200 miliónov dolárov s osobitným zameraním na protivzdušnú obranu, rakety, delostrelectvo, rôzne typy zbraní a vybavenie na boj proti ruským dronom. Tým sa celková podpora Washingtonu zvýšila na 43,9 miliardy dolárov.
Koalícia vedená USA a zložená z približne 50 krajín sa podľa Austina, ktorý vystúpil na separátnej tlačovej konferencii, zaviazala poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške viac ako 33 miliárd dolárov.
Na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny pod vedením USA, ktoré predchádzalo ministerským rokovaniam, sa po prvý raz osobne zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten sa v Bruseli stretol aj s belgickým premiérom Alexandrom De Croom, ktorý mu potvrdil dodávky vyraďovaných belgických stíhačiek F-16, avšak až v roku 2025. Do koalícii krajín NATO ochotných darovať Kyjevu lietadlá F-16, kam patria Dánsko, Holandsko a teraz už aj Belgicko, sa prihlásili aj Spojené štáty.
Štvrtková časť ministerských diskusií je zameraná na vykonávanie rozsiahlych obranných plánov a posilňovanie spôsobilostí, na ktorých sa lídri NATO dohodli na summite vo Vilniuse. Ministri zanalyzujú stav misií a operácií NATO, vrátane misií v Kosove a Iraku. Venovať sa budú aj poškodeniu podmorskej infraštruktúry medzi Estónskom a Fínskom a najmä novým geopolitickým krízam vo svete, predovšetkým konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas. Izraelský minister obrany Joav Gallant cez videokonferenciu oboznámi spojencov s najnovším vývojom udalostí a prijímanými opatreniami.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa Stoltenberga sa Rusko "opäť pripravuje na využitie zimy ako zbrane". Z prvého zasadnutia Rady NATO – Ukrajina na ministerskej úrovni bolo dohodnuté, že spojenci poskytnú ukrajinskej strane viac oblečenia do chladného počasia, viac odmínovacích kapacít a pohonných látok a tiež zdravotnícke pomôcky.
Spojenci zároveň diskutovali aj o prioritách Ukrajiny na jej ceste k členstvu v NATO, vrátane dlhodobej interoperability jej obranných systémov so zariadeniami Aliancie a možností spoločného obstarávania obranných systémov.
Rovnako v stredu minister obrany USA Lloyd Austin oznámil novú americkú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške 200 miliónov dolárov s osobitným zameraním na protivzdušnú obranu, rakety, delostrelectvo, rôzne typy zbraní a vybavenie na boj proti ruským dronom. Tým sa celková podpora Washingtonu zvýšila na 43,9 miliardy dolárov.
Koalícia vedená USA a zložená z približne 50 krajín sa podľa Austina, ktorý vystúpil na separátnej tlačovej konferencii, zaviazala poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške viac ako 33 miliárd dolárov.
Na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny pod vedením USA, ktoré predchádzalo ministerským rokovaniam, sa po prvý raz osobne zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten sa v Bruseli stretol aj s belgickým premiérom Alexandrom De Croom, ktorý mu potvrdil dodávky vyraďovaných belgických stíhačiek F-16, avšak až v roku 2025. Do koalícii krajín NATO ochotných darovať Kyjevu lietadlá F-16, kam patria Dánsko, Holandsko a teraz už aj Belgicko, sa prihlásili aj Spojené štáty.
Štvrtková časť ministerských diskusií je zameraná na vykonávanie rozsiahlych obranných plánov a posilňovanie spôsobilostí, na ktorých sa lídri NATO dohodli na summite vo Vilniuse. Ministri zanalyzujú stav misií a operácií NATO, vrátane misií v Kosove a Iraku. Venovať sa budú aj poškodeniu podmorskej infraštruktúry medzi Estónskom a Fínskom a najmä novým geopolitickým krízam vo svete, predovšetkým konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas. Izraelský minister obrany Joav Gallant cez videokonferenciu oboznámi spojencov s najnovším vývojom udalostí a prijímanými opatreniami.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
