Dnešný deň, 20. február, sa na základe udalostí spred desiatich rokov stal na Ukrajine Dňom pamiatky na obete protivládnych protestov.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) – Ukrajina si pripomína desať rokov, odkedy po dlhotrvajúcich a krvavých občianskych protestoch zbavili funkcie dovtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. V reakcii na tieto udalosti Rusko na jar 2014 anektovalo Krym a začala sa občianska vojna v Doneckej a Luhanskej oblasti. V nadväznosti na tento dlhodobý konflikt Rusko vojensky napadlo Ukrajinu 24. februára 2022.
Dnešný deň, 20. február, sa na základe udalostí spred desiatich rokov stal na Ukrajine Dňom pamiatky na obete protivládnych protestov.
Dnešný deň, 20. február, sa na základe udalostí spred desiatich rokov stal na Ukrajine Dňom pamiatky na obete protivládnych protestov.
TASR v tejto súvislosti prináša výberový prehľad udalostí, ktoré viedli k zmene vedenia štátu a k rozpútaniu konfliktov na ukrajinskom území.
21. novembra 2013 - Ukrajina pozastavila prípravné práce na plánovanej asociačnej dohode s Európskou úniou a obnovila dialóg s Ruskom. Podpis dohody sa očakával od roku 2011. Ukrajinský parlament tiež neschválil zákony, ktoré by umožnili prepustiť na slobodu väznenú expremiérku Juliju Tymošenkovú. Týmto krokom EÚ okrem iného podmieňovala podpis asociačnej dohody s Ukrajinou.
22. novembra 2013 - V centre Kyjeva sa začali prvé protesty. Do ulíc viacerých ukrajinských miest vyšli nespokojní občania, ktorí so zastavením eurointegrácie nesúhlasili. Na hlavnom kyjevskom námestí strávilo noc okolo 2000 ľudí.
28. – 29. novembra 2013 - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ. Dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska.
1. decembra 2013 - Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti sa za účasti približne pol milióna ľudí v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom začali dlhodobé masové pouličné protesty.
8. decembra 2013 – Konal sa najmohutnejší protest od prodemokratickej oranžovej revolúcie na Ukrajine z roku 2004. Centrálne námestie Kyjeva a jeho okolie zaplnilo vyše 500.000 demonštrantov. Opozičný líder Olexandr Turčynov oznámil, že sa na zhromaždení zúčastnil napokon až milión ľudí.
17. januára 2014 - Poslanci v noci narýchlo schválili zmeny v legislatíve, ktoré obmedzovali právo na protest.
19. januára 2014 - Ukrajinská polícia nasadila oslepovacie granáty a slzotvorný plyn proti demonštrantom v Kyjeve, došlo k násilným zrážkam.
28. januára 2014 - Ukrajinský premiér Mykola Azarov podal demisiu. Parlament zrušil väčšinu tzv. diktátorských zákonov, ktoré prijali sporným spôsobom v noci zo 16. na 17. januára a ktoré výrazne obmedzovali práva občanov slobodne vyjadriť svoj názor.
29. januára 2014 - Ukrajinský parlament schválil opatrenie zaručujúce amnestiu zatknutým protivládnym protestujúcim, ak demonštranti opustia väčšinu budov, ktoré okupujú.
18. februára 2014 - Potýčky medzi opozičnými demonštrantmi a policajnými jednotkami si v Kyjeve údajne vyžiadali tri obete na životoch.
20. februára 2014 - Najmenej 75 obetí si dovtedy vyžiadali pouličné boje v Kyjeve. Celkovo 571 osôb vyhľadalo lekársku pomoc, z toho 363 zranených hospitalizovali.
21. februára 2014 - Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a zástupcovia opozície dospeli k dohode, ktorá predpokladala vypísanie predčasných prezidentských volieb a vytvorenie dočasnej vlády. Dav ľudí na Námestí nezávislosti s dohodou nesúhlasil a žiadal demisiu vlády.
22. februára 2014 – Ukrajinský parlament odvolal z funkcie prezidenta Viktora Janukovyča a stanovil termín predčasných prezidentských volieb na 25. mája. Celkovo 328 zo 450 poslancov parlamentu rozhodlo, že Janukovyč už ďalej nemôže vykonávať svoje ústavné právomoci. Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove.
24. februára 2014 - Ukrajinská dočasná vláda vydala zatykač na Viktora Janukovyča a viacerých ďalších predstaviteľov. Obžalovali ich z "masovej vraždy" v dôsledku streľby na demonštrantov. Moskva oznámila, že nebude rokovať s ľuďmi, ktorí viedli "ozbrojenú vzburu" proti Janukovyčovi.
- Demonštranti na Kryme vyzvali na pripojenie tohto polostrova k Rusku.
27. februára 2014 - Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole ukrajinskej Krymskej autonómnej republiky.
28. februára 2014 - Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov uviedol, že ruskí vojaci obsadili dve letiská na Kryme.
1. marca 2014 - Ruský prezident Vladimir Putin požiadal hornú komoru ruského parlamentu o súhlas s použitím vojenskej sily na ukrajinskom polostrove Krym. Poslanci jeho žiadosť veľkou väčšinou schválili.
16. marca 2014 - Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta oprávnených voličov na Kryme podporilo jeho opätovné pripojenie k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.
17. marca 2014 – Krymský parlament oficiálne podal žiadosť o prijatie do zväzku Ruskej federácie.
18. marca 2014 – Krymská republika a mesto Sevastopol vyhlásili za subjekty Ruskej federácie, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.
7. apríla 2014 - Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní. Tým sa začal ozbrojený konflikt na Ukrajine.
27. apríla 2014 – Bola vyhlásená Luhanská ľudová republika, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
25. mája 2014 – Na Ukrajine sa konali prezidentské voľby. Ich víťazom sa už v prvom kole stal podnikateľ a bývalý minister Petro Porošenko.
17. júla 2014 - Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo (let MH17). Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru. Najviac obetí, až 196, bolo z Holandska.
5. septembra 2014 – Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí.
12. februára 2015 – Po stroskotaní dohody o prímerí z Minska podpísali v tomto meste novú mierovú dohodu. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
21. apríla 2019 – Herec Volodymyr Zelenskyj sa stal novým prezidentom Ukrajiny. Podľa oficiálnych výsledkov ho volilo 73,22 percenta voličov. Funkcie sa ujal 20. mája 2019.
21. februára 2022 - Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Informoval o tom v obsiahlom prejave k národu, ktorý odvysielali štátne televízie. Vyhlásil tiež, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, "už neexistujú".
24. februára 2022 - Vladimir Putin oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Zároveň sa začal vzdušný aj pozemný útok ruských vojsk proti Ukrajine.
30. septembra 2022 - Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy týkajúce sa Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti podpísali počas ceremónie v Kremli. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom.
17. novembra 2022 - Holandský súd v prípade zostrelenia civilného letu MH17 nad východnou Ukrajinou odsúdil troch mužov, jedného oslobodil. Rusi Igor Girkin a Sergej Dubinskij a Ukrajinec Leonid Charčenko boli uznaní za vinných z vraždy a úmyselného spôsobenia havárie lietadla.
17. marca 2023 - Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. Zatykač vydal aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu sú dôvody domnievať sa, že sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.
11. decembra 2023 - Ruské prezidentské voľby sa uskutočnia aj na území štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v roku 2022 anektovalo. Ruská ústredná volebná komisia uviedla, že voľby budú v marci 2024 aj v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.
12. februára 2024 - Ukrajina si v sobotu 24. februára pripomenie dva roky od začiatku vojenskej agresie Ruska na jej území. Vo vojne podľa Úradu OSN pre ľudské práva prišlo o život 10.382 civilistov a 19.659 utrpelo zranenia. Takmer 8000 obetí zahynulo na území, ktoré ovláda Ukrajina, a vyše 2000 zahynulo v Ruskom okupovaných oblastiach.
- Podľa denníka The New York Times zahynulo počas vojny 70.000 vojakov, na ruskej strane je údajne 120.000 obetí. Britský minister ozbrojených síl James Heappey odhadol ich počet na 350.000, ukrajinská armáda odhadla počet mŕtvych a zranených na ruskej strane od začiatku invázie na 392.000.
- Občianska vojna prebiehajúca od roku 2014 do začiatku regulárnej vojny v roku 2024 si podľa odhadov vyžiadala viac než 13.000 ľudských životov.
21. novembra 2013 - Ukrajina pozastavila prípravné práce na plánovanej asociačnej dohode s Európskou úniou a obnovila dialóg s Ruskom. Podpis dohody sa očakával od roku 2011. Ukrajinský parlament tiež neschválil zákony, ktoré by umožnili prepustiť na slobodu väznenú expremiérku Juliju Tymošenkovú. Týmto krokom EÚ okrem iného podmieňovala podpis asociačnej dohody s Ukrajinou.
22. novembra 2013 - V centre Kyjeva sa začali prvé protesty. Do ulíc viacerých ukrajinských miest vyšli nespokojní občania, ktorí so zastavením eurointegrácie nesúhlasili. Na hlavnom kyjevskom námestí strávilo noc okolo 2000 ľudí.
28. – 29. novembra 2013 - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ. Dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska.
1. decembra 2013 - Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti sa za účasti približne pol milióna ľudí v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom začali dlhodobé masové pouličné protesty.
8. decembra 2013 – Konal sa najmohutnejší protest od prodemokratickej oranžovej revolúcie na Ukrajine z roku 2004. Centrálne námestie Kyjeva a jeho okolie zaplnilo vyše 500.000 demonštrantov. Opozičný líder Olexandr Turčynov oznámil, že sa na zhromaždení zúčastnil napokon až milión ľudí.
17. januára 2014 - Poslanci v noci narýchlo schválili zmeny v legislatíve, ktoré obmedzovali právo na protest.
19. januára 2014 - Ukrajinská polícia nasadila oslepovacie granáty a slzotvorný plyn proti demonštrantom v Kyjeve, došlo k násilným zrážkam.
28. januára 2014 - Ukrajinský premiér Mykola Azarov podal demisiu. Parlament zrušil väčšinu tzv. diktátorských zákonov, ktoré prijali sporným spôsobom v noci zo 16. na 17. januára a ktoré výrazne obmedzovali práva občanov slobodne vyjadriť svoj názor.
29. januára 2014 - Ukrajinský parlament schválil opatrenie zaručujúce amnestiu zatknutým protivládnym protestujúcim, ak demonštranti opustia väčšinu budov, ktoré okupujú.
18. februára 2014 - Potýčky medzi opozičnými demonštrantmi a policajnými jednotkami si v Kyjeve údajne vyžiadali tri obete na životoch.
20. februára 2014 - Najmenej 75 obetí si dovtedy vyžiadali pouličné boje v Kyjeve. Celkovo 571 osôb vyhľadalo lekársku pomoc, z toho 363 zranených hospitalizovali.
21. februára 2014 - Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a zástupcovia opozície dospeli k dohode, ktorá predpokladala vypísanie predčasných prezidentských volieb a vytvorenie dočasnej vlády. Dav ľudí na Námestí nezávislosti s dohodou nesúhlasil a žiadal demisiu vlády.
22. februára 2014 – Ukrajinský parlament odvolal z funkcie prezidenta Viktora Janukovyča a stanovil termín predčasných prezidentských volieb na 25. mája. Celkovo 328 zo 450 poslancov parlamentu rozhodlo, že Janukovyč už ďalej nemôže vykonávať svoje ústavné právomoci. Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove.
24. februára 2014 - Ukrajinská dočasná vláda vydala zatykač na Viktora Janukovyča a viacerých ďalších predstaviteľov. Obžalovali ich z "masovej vraždy" v dôsledku streľby na demonštrantov. Moskva oznámila, že nebude rokovať s ľuďmi, ktorí viedli "ozbrojenú vzburu" proti Janukovyčovi.
- Demonštranti na Kryme vyzvali na pripojenie tohto polostrova k Rusku.
27. februára 2014 - Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole ukrajinskej Krymskej autonómnej republiky.
28. februára 2014 - Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov uviedol, že ruskí vojaci obsadili dve letiská na Kryme.
1. marca 2014 - Ruský prezident Vladimir Putin požiadal hornú komoru ruského parlamentu o súhlas s použitím vojenskej sily na ukrajinskom polostrove Krym. Poslanci jeho žiadosť veľkou väčšinou schválili.
16. marca 2014 - Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta oprávnených voličov na Kryme podporilo jeho opätovné pripojenie k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.
17. marca 2014 – Krymský parlament oficiálne podal žiadosť o prijatie do zväzku Ruskej federácie.
18. marca 2014 – Krymská republika a mesto Sevastopol vyhlásili za subjekty Ruskej federácie, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.
7. apríla 2014 - Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní. Tým sa začal ozbrojený konflikt na Ukrajine.
27. apríla 2014 – Bola vyhlásená Luhanská ľudová republika, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
25. mája 2014 – Na Ukrajine sa konali prezidentské voľby. Ich víťazom sa už v prvom kole stal podnikateľ a bývalý minister Petro Porošenko.
17. júla 2014 - Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo (let MH17). Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru. Najviac obetí, až 196, bolo z Holandska.
5. septembra 2014 – Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí.
12. februára 2015 – Po stroskotaní dohody o prímerí z Minska podpísali v tomto meste novú mierovú dohodu. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
21. apríla 2019 – Herec Volodymyr Zelenskyj sa stal novým prezidentom Ukrajiny. Podľa oficiálnych výsledkov ho volilo 73,22 percenta voličov. Funkcie sa ujal 20. mája 2019.
21. februára 2022 - Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Informoval o tom v obsiahlom prejave k národu, ktorý odvysielali štátne televízie. Vyhlásil tiež, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, "už neexistujú".
24. februára 2022 - Vladimir Putin oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Zároveň sa začal vzdušný aj pozemný útok ruských vojsk proti Ukrajine.
30. septembra 2022 - Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy týkajúce sa Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti podpísali počas ceremónie v Kremli. Začal sa tým proces ich anektovania v rozpore s medzinárodným právom.
17. novembra 2022 - Holandský súd v prípade zostrelenia civilného letu MH17 nad východnou Ukrajinou odsúdil troch mužov, jedného oslobodil. Rusi Igor Girkin a Sergej Dubinskij a Ukrajinec Leonid Charčenko boli uznaní za vinných z vraždy a úmyselného spôsobenia havárie lietadla.
17. marca 2023 - Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. Zatykač vydal aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu sú dôvody domnievať sa, že sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.
11. decembra 2023 - Ruské prezidentské voľby sa uskutočnia aj na území štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v roku 2022 anektovalo. Ruská ústredná volebná komisia uviedla, že voľby budú v marci 2024 aj v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.
12. februára 2024 - Ukrajina si v sobotu 24. februára pripomenie dva roky od začiatku vojenskej agresie Ruska na jej území. Vo vojne podľa Úradu OSN pre ľudské práva prišlo o život 10.382 civilistov a 19.659 utrpelo zranenia. Takmer 8000 obetí zahynulo na území, ktoré ovláda Ukrajina, a vyše 2000 zahynulo v Ruskom okupovaných oblastiach.
- Podľa denníka The New York Times zahynulo počas vojny 70.000 vojakov, na ruskej strane je údajne 120.000 obetí. Britský minister ozbrojených síl James Heappey odhadol ich počet na 350.000, ukrajinská armáda odhadla počet mŕtvych a zranených na ruskej strane od začiatku invázie na 392.000.
- Občianska vojna prebiehajúca od roku 2014 do začiatku regulárnej vojny v roku 2024 si podľa odhadov vyžiadala viac než 13.000 ľudských životov.