Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 13. marec 2025Meniny má Vlastimil
< sekcia Útok na Ukrajinu

Ukrajinský parlament odmietol rokovať o návrhu mobilizačného zákona

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok priznal, že viacerí ukrajinskí muži v brannom veku z krajiny nelegálne ušli, aby sa vyhli vojenskej službe.

Kyjev 11. januára (TASR) - Ukrajinský parlament odmietol vo štvrtok rokovať o kontroverznom návrhu zákona, ktorého cieľom je povolať do armády viac vojakov. Návrh medzičasom ostro kritizovala ukrajinská verejnosť aj viacerí zákonodarcovia, píše TASR podľa agentúry AFP.

Navrhovanú legislatívu predstavila vláda v decembri. Sprísnili by sa ňou tresty pre mužov vyhýbajúcich sa odvodu, a znížila veková hranica pre brannú povinnosť, a to zo súčasných 27 na 25 rokov. Povinná vojenská služba by sa zároveň skrátila z "neobmedzeného obdobia", aké platí v súčasnom vojnovom stave, na 36 mesiacov. Navrhovaný zákon hlboko rozdelil Ukrajinu vyčerpanú dlhými a ťažkými bojmi.

"Niektoré ustanovenia priamo porušujú ľudské práva, niektoré zase nie sú optimálne sformulované," povedal predseda parlamentnej frakcie vládnucej strany Sluha národa Davyd Arachamija po tom, ako absolvoval schôdzku za zatvorenými dverami s predstaviteľmi ukrajinskej armády. Dodal, že predložený legislatívny návrh bol vrátený vláde.

"Stručne povedané, v rámci zákona o mobilizácii nedôjde k žiadnemu vývoju. Ani dnes, ani zajtra, ani v blízkej budúcnosti," povedal poslanec z proeurópsky orientovnej liberálnej opozičnej strany Holos (Hlas) Jaroslav Železňak.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok priznal, že viacerí ukrajinskí muži v brannom veku z krajiny nelegálne ušli, aby sa vyhli vojenskej službe. "Ak sú v odvodovom veku, mali by pomôcť Ukrajine. A mali by byť na Ukrajine," povedal počas tlačovej konferencie v estónskej metropole Tallinn, kde je aktuálne na návšteve.

Zelenskyj ešte v decembri tvrdil, že armáda chce zmobilizovať až pol milióna ľudí do boja s ruskými vojakmi, ktorých je na Ukrajine podľa jeho slov nasadených približne 600.000.

V ukrajinskej armáde momentálne slúži zhruba 850.000 vojakov. Kyjev sa snaží ich počty zvyšovať, keďže Moskva nasadzuje do frontových línii čoraz viac vojakov. Ukrajinské úrady o svojich vojenských stratách oficiálne neinformujú. Nezávislí experti však odhadujú, že počas takmer dvoch rokoch vojny prišli o život už desaťtisíce ukrajinských vojakov.

Putin podporuje myšlienku prímeria na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že dúfa v súhlas Kremľa s americkým návrhom na 30-dňové prímerie, ktorý Ukrajina podporila.

,aktualizované 

- V rámci pracovnej cesty v Poľskej republike navštívil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár varšavskú centrálu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

- Ruské úrady výrazne rozšírili zoznam predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie, ktorí majú zakázaný vstup do Ruska, oznámilo vo štvrtok ministerstvo zahraničných vecí v Moskve.

- Bulharský ústavný súd vo štvrtok uviedol, že na základe prepočítania hlasov bolo 17 poslancov v parlamentných voľbách v októbri 2024 zvolených nesprávne.

- Hokejistov HKM Zvolen delí už iba jedno víťazstvo od postupu do štvrťfinále play off Tipos extraligy. V treťom dueli predkola zdolali na domácom ľade Slovan Bratislava 5:2 a v sérii hranej na tri výhry vedú 2:1 na zápasy.

- Rwandou podporované militantné Hnutie 23. marca (M23) vo štvrtok uvítalo možnosť rokovaní s konžskou vládou o ukončení konfliktu na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR).

- Český premiér Petr Fiala a predseda opozičného hnutia ANO Andrej Babiš sa v otvorených listoch a v príspevkoch na sociálnej sieti X vo štvrtok dohadovali a kritizovali pri obranných a bezpečnostných témach.

- Železničnú stanicu vo Zvolene vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku (NKP).

- Slovenská boxerka Miroslava Jedináková postúpila na MS v srbskom Niši do semifinále kategórie do 60 kg a má istú minimálne bronzovú medailu.

- Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že Rusko súhlasí s návrhmi Spojených štátov na prímerie na Ukrajine, avšak prípadná dohoda by sa musela zaoberať základnými príčinami konfliktu.

- Poplatky za nákup lístkov na železničných staniciach sú nespravodlivé a diskriminačné voči cestujúcim, ktorí nemajú prístup k online nákupu lístkov.

- Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) so sídlom v Luxemburgu vyriekol rozsudok v neprospech Maďarska a dal za pravdu transrodovému iránskemu utečencovi.

- Kontroverzná rumunská europoslankyňa Diana Šošoacaová predložila vo štvrtok ústrednej volebnej komisii v Bukurešti svoju kandidatúru do opakovaných májových prezidentských volieb.

- Rusko neplánuje diskutovať o odblokovaní zahraničných aktív dovtedy, dokiaľ budú zmrazené ruské štátne a súkromné aktíva v zahraničí.

- Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (12. 3.) diskutovali o nedávno navrhnutom akčnom pláne Európskej komisie (EK) pre automobilový priemysel.

- Polícia vyšetruje bližšie okolnosti tragickej zrážky vlaku a maloletého dieťaťa, ku ktorej došlo v minulých dňoch medzi železničnou zastávkou Košice-Ťahanovce a Ťahanovským tunelom. Informovala o tom košická krajská polícia na sociálnej sieti.

- Slovensko apeluje na Rusko, aby sa veľmi konštruktívne zaoberalo návrhmi na prímerie z Džiddy a hľadalo spôsob ako pristúpiť k mierovému rokovaniu.

- Minister zahraničných vecí a európských záležitostí SR Juraj Blanár sa vo Varšave stretol s poľským náprotivkom Radoslawom Sikorskim.

- Marián Petko pozastavuje svoje pôsobenie vo funkcii prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS). Za asociáciu bude namiesto neho vystupovať prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.

- Belgická polícia vo štvrtok zadržala niekoľko osôb v súvislosti s vyšetrovaním podozrení z korupcie v Európskom parlamente. Predtým polícia vykonala razie na dvoch desiatkach miest v Bruseli, Valónsku a Flámsku, ale aj v Portugalsku.

- Poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore zverejnenom vo štvrtok znova vyzval Spojené štáty, aby v Poľsku umiestnili jadrové zbrane ako prostriedok na odstrašenie potenciálneho šírenia ruskej vojenskej agresie.