Štrasburg 12. marca (TASR) - Vojna na Ukrajine musí viesť k hlbšej reforme fungovania EÚ, čo musí odzrkadliť aj Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE). Uviedol to v sobotu v Štrasburgu belgický europoslanec a spolupredseda Výkonnej rady CoFoE Guy Verhofstadt. Informuje spravodajca TASR.

Verhofstadt sa pričinil o to, že v piatok medzi účastníkov plenárneho zasadnutia CoFoE zavítala delegácia Ukrajincov. Odkaz, ktorý vyplýva z ich prejavov, je, že Ukrajina sa stala bojiskom a scénou veľkých hrôz a že boj, ktorý vedú Ukrajinci proti ruskej agresii, je aj európsky boj, a ak EÚ s ním Ukrajine nepomôže, sama bude neskôr čeliť oveľa silnejšiemu súperovi.

Podľa Verhofstadta je to boj o demokraciu a hodnoty, ale aj boj o európsku identitu. "Je to vojna, ktorá dáva novú podobu svetu, je to boj o dušu Európy," uviedol. Dodal, že vojna na Ukrajine musí viesť k čo najrýchlejšej reforme EÚ, a to v spoločnej obrane, dobudovaní energetickej únie a spoločnej politike v oblasti migrácie.

To podľa neho žiadajú aj občania zapojení do konferencie. "Ľudia všeobecne hovoria, že podporujú EÚ, ale sú kritickí voči tomu, ako Únia koná," skonštatoval. Nechce deliť ľudí na euroskeptikov, euronadšencov či eurorealistov, občania sú však sklamaní vždy vtedy, keď majú pocit, že EÚ svojím fungovaním nenapĺňa ich sen o európskom projekte.

V tomto duchu treba vnímať aj vojnu na Ukrajine, ktorá poukázala na potrebu, že EÚ musí byť schopná účinne a rýchlo konať. Verhofstadt podporil výzvy na rýchlejší rozhodovací proces na úrovni EÚ, na posilnenie niektorých nástrojov susedskej politiky, na vznik spoločných bojových jednotiek EÚ a skritizoval nefunkčnosť energetickej únie. Tvrdí, že ak by bola energetická únia dobudovaná, s jednotnou elektrickou sieťou a jednotným spôsobom nakupovania energie pre všetky členské krajiny, tak by sa mohla Únia okamžite odstrihnúť od ruských dodávok plynu, ropy a uhlia a zastaviť tok financií pre ruskú vojnovú mašinériu.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v piatok počas telemostu s účastníkmi plenárky CoFoE uviedol, že Európa potrebuje úniu vojenských spôsobilostí, ale nie spoločnú európsku armádu, ktorá by nahradila národné armády členských krajín.

Verhofstadt pripomenul, že ani odporúčania občanov nie sú za jednotnú armádu, je tam však výzva na vznik spoločných ozbrojených síl EÚ, ktoré by fungovali mimo národných armád a boli by použiteľné na úrovni eurobloku.

"To, že EÚ začína budovať svoju prvú jednotku rýchlych zásahových síl v počte 5000 vojakov, je prvý malý krok. V minulosti sme nemali ani to. Takzvané bojové jednotky zostali iba projektom na papieri niekde v zásuvkách šéfov európskej diplomacie," vysvetlil.

Spresnil, že krajiny EÚ ročne dajú 240 miliárd eur na obranu, štyrikrát viac ako Rusko, ale je to bez reálnej sily, lebo neraz ide o duplikáciu rovnakých spôsobilostí. Toto sa musí zmeniť, čo podľa neho navrhujú aj občania vo svojich odporúčaniach.

Pred novinármi uviedol, že účastníci plenárky upozorňujú, že sankcie EÚ uvalené na Rusko "bolia" aj európskych občanov v podobe vyšších cien. To je podľa neho prirodzený jav, ale túto daň musia Európania priniesť na znak solidarity s Ukrajincami, ktorí vo vojne majú oveľa väčšie trápenie, a dodal, že dôležité je, že citeľný je vplyv sankcií na Rusko.

Verhofstadt verí, že priamy kontakt s európskymi občanmi si EÚ zachová aj po 9. máji, keď budú zverejnené závery konferencie, už aj preto, že vojna na Ukrajine ukázala, že Únia potrebuje oveľa hlbšie reformy - a tie bez dialógu s občanmi nebudú možné.