Zároveň poznamenal, že Srbsko hlasovalo za všetky rezolúcie OSN týkajúce sa územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny a obhajoval rozhodnutie srbskej vlády nezaviesť sankcie voči Rusku.
Autor TASR
Bled 3. septembra (TASR) - Ukrajinci sú slovanskí bratia Srbov, rovnako ako aj Rusi, vyhlásil v pondelok srbský premiér Miloš Vučevič počas diskusie na Bledskom strategickom fóre v Slovinsku. Zároveň poznamenal, že Srbsko hlasovalo za všetky rezolúcie OSN týkajúce sa územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny a obhajoval rozhodnutie srbskej vlády nezaviesť sankcie voči Rusku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry HINA.
Vučevič na diskusii zdôraznil, že Srbsko je odhodlané stať sa členom EÚ, hoci ako jediná kandidátska krajina na členstvo v eurobloku nezaviedlo sankcie voči Moskve. Vstup do EÚ pritom predpokladá zosúladenie sa so zahraničnou a bezpečnostnou politikou únie. Vučevič povedal, že Belehrad nič netají o svojich vzťahoch s Čínou a Ruskom a že má "právo chrániť svoje národné záujmy tým najlepším spôsobom".
Členstvo v EÚ podľa Vučeviča zostáva hlavným politickým cieľom srbskej vlády. Dodal, že krajina v 90. rokoch minulého storočia trpela v dôsledku sankcií a neverí v túto politiku.
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič na Vučevičove spochybňovanie účinnosti sankcií reagoval vyhlásením, že na Srbsko pod vedením prezidenta Slobodana Miloševiča neuvalilo medzinárodné spoločenstvo sankcie preto, že nemalo nič lepšie na práci. "Srbsko a sankcie - to je príklad zmeny režimu," zdôraznil.
Srbsko sa dlhodobo usiluje vstúpiť do Európskej únie a v roku 2012 mu bol udelený štatút kandidátskej krajiny. Tento balkánsky štát je však takmer úplne závislý od plynu z Ruska. Hoci Belehrad na pôde OSN odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, voči Moskve odmietol zaviesť sankcie. Brusel často vyjadruje znepokojenie zo vzťahov Srbska s Ruskom.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu povedal, že je nepravdepodobné, že by sa Srbsko stalo členskou krajinou EÚ v roku 2028, keď si želajú do spoločenstva vstúpiť ďalšie balkánske štáty.
Vučevič na diskusii zdôraznil, že Srbsko je odhodlané stať sa členom EÚ, hoci ako jediná kandidátska krajina na členstvo v eurobloku nezaviedlo sankcie voči Moskve. Vstup do EÚ pritom predpokladá zosúladenie sa so zahraničnou a bezpečnostnou politikou únie. Vučevič povedal, že Belehrad nič netají o svojich vzťahoch s Čínou a Ruskom a že má "právo chrániť svoje národné záujmy tým najlepším spôsobom".
Členstvo v EÚ podľa Vučeviča zostáva hlavným politickým cieľom srbskej vlády. Dodal, že krajina v 90. rokoch minulého storočia trpela v dôsledku sankcií a neverí v túto politiku.
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič na Vučevičove spochybňovanie účinnosti sankcií reagoval vyhlásením, že na Srbsko pod vedením prezidenta Slobodana Miloševiča neuvalilo medzinárodné spoločenstvo sankcie preto, že nemalo nič lepšie na práci. "Srbsko a sankcie - to je príklad zmeny režimu," zdôraznil.
Srbsko sa dlhodobo usiluje vstúpiť do Európskej únie a v roku 2012 mu bol udelený štatút kandidátskej krajiny. Tento balkánsky štát je však takmer úplne závislý od plynu z Ruska. Hoci Belehrad na pôde OSN odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu, voči Moskve odmietol zaviesť sankcie. Brusel často vyjadruje znepokojenie zo vzťahov Srbska s Ruskom.
Srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu povedal, že je nepravdepodobné, že by sa Srbsko stalo členskou krajinou EÚ v roku 2028, keď si želajú do spoločenstva vstúpiť ďalšie balkánske štáty.