Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň dodal, že agresia režimu v Moskve zdevastovala bezpečnostnú architektúru v Európe, členské štáty EÚ však podľa neho zareagovali v tejto súvislosti jednotne a rozhodne.
Autor TASR
Praha 16. októbra (TASR) - Minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský v pondelok vystúpil v Prahe na diskusnom paneli o dopadoch ruskej agresie proti Ukrajine a budúcnosti Európy v rámci konferencie Forum 2000, ktorá podporou hodnôt demokracie, občianskej spoločnosti či tolerancie nadväzuje na odkaz bývalého českého prezidenta Václava Havla. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Wlachovský na diskusii upozornil, že rezignovať na všestrannú podporu Ukrajiny by znamenalo rezignovať na základné princípy Charty OSN a medzinárodného poriadku, ako ho svet poznal pred februárom roku 2022, teda pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.
"Otázka nestojí tak, či je Európa pripravená čeliť hrozbe z východu, ale či si môžeme dovoliť luxus nebrániť sa proti nej. Cena za nečinnosť by bola vskutku privysoká. Pomoc Ukrajine pri obrane jej územnej celistvosti a štátnosti preto musí zostať strategickou prioritou EÚ. Na únavu nie je čas, vytrvalosť je v tejto súvislosti mimoriadne dôležitá," vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.
Podotkol, že Slovensko už má skúsenosti so sovietskym imperializmom - osobitne s rokom 1968, keď sa vtedajšie Československo stalo obeťou invázie vojsk Varšavskej zmluvy.
Zároveň dodal, že agresia režimu v Moskve zdevastovala bezpečnostnú architektúru v Európe, členské štáty EÚ však podľa neho zareagovali v tejto súvislosti jednotne a rozhodne.
"Uvedomili sme si, že v týchto turbulentných časoch potrebuje Únia ešte viac spolupráce, a to aj v oblasti bezpečnosti. Posilňovanie európskej obrany a odolnosti však musí ísť ruka v ruke s posilňovaním transatlantického partnerstva, ktoré je pre nás naďalej nevyhnutné," zdôraznil Wlachovský.
Počas pracovnej návštevy Prahy sa stretol aj s českým kolegom Janom Lipavským. Spolu diskutovali o situácii na Blízkom východe v kontexte útokov Hamasu na Izrael, migračnej situácii, regionálnej spolupráci vo formátoch V4 a S3, ako aj o povolebnom vývoji na Slovensku a v Poľsku.
Obaja napokon skonštatovali, že vzájomné vzťahy SR a ČR boli v posledných mesiacoch dosiaľ najlepšie a najintenzívnejšie od rozdelenia Československa, pričom vyjadrili nádej, že to tak zostane naďalej. Osobitne vyzdvihli dynamiku spolupráce v oblasti strategickej komunikácie a boja proti dezinformáciám.
Wlachovský na diskusii upozornil, že rezignovať na všestrannú podporu Ukrajiny by znamenalo rezignovať na základné princípy Charty OSN a medzinárodného poriadku, ako ho svet poznal pred februárom roku 2022, teda pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.
"Otázka nestojí tak, či je Európa pripravená čeliť hrozbe z východu, ale či si môžeme dovoliť luxus nebrániť sa proti nej. Cena za nečinnosť by bola vskutku privysoká. Pomoc Ukrajine pri obrane jej územnej celistvosti a štátnosti preto musí zostať strategickou prioritou EÚ. Na únavu nie je čas, vytrvalosť je v tejto súvislosti mimoriadne dôležitá," vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.
Podotkol, že Slovensko už má skúsenosti so sovietskym imperializmom - osobitne s rokom 1968, keď sa vtedajšie Československo stalo obeťou invázie vojsk Varšavskej zmluvy.
Zároveň dodal, že agresia režimu v Moskve zdevastovala bezpečnostnú architektúru v Európe, členské štáty EÚ však podľa neho zareagovali v tejto súvislosti jednotne a rozhodne.
"Uvedomili sme si, že v týchto turbulentných časoch potrebuje Únia ešte viac spolupráce, a to aj v oblasti bezpečnosti. Posilňovanie európskej obrany a odolnosti však musí ísť ruka v ruke s posilňovaním transatlantického partnerstva, ktoré je pre nás naďalej nevyhnutné," zdôraznil Wlachovský.
Počas pracovnej návštevy Prahy sa stretol aj s českým kolegom Janom Lipavským. Spolu diskutovali o situácii na Blízkom východe v kontexte útokov Hamasu na Izrael, migračnej situácii, regionálnej spolupráci vo formátoch V4 a S3, ako aj o povolebnom vývoji na Slovensku a v Poľsku.
Obaja napokon skonštatovali, že vzájomné vzťahy SR a ČR boli v posledných mesiacoch dosiaľ najlepšie a najintenzívnejšie od rozdelenia Československa, pričom vyjadrili nádej, že to tak zostane naďalej. Osobitne vyzdvihli dynamiku spolupráce v oblasti strategickej komunikácie a boja proti dezinformáciám.
