Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister pripomenul, že pozícia Západu už od 90. rokov 20. storočia je taká, aby v Rusku bola stabilita a nedošlo k hrozbe použitia jadrového arzenálu.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 26. júna (TASR) - Udalosti, ktoré v priebehu víkendu otriasli Ruskom, boli podstatnou časťou pondelňajších debát európskych diplomatov na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. Po skončení rokovaní to uviedol minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský, informuje spravodajca TASR.
Séf diplomacie EÚ Josep Borrell pri tejto príležitosti oznámil, že v jeho mene ministri zahraničných vecí Slavkovského formátu (S3) 13. júla navštívia Severné Macedónsko. Podľa Wlachovského sa tak deje z iniciatívy Slovenska v spolupráci s Českom a Rakúskom.
Dodal, že ministri mali v pondelok rozsiahle diskusie ohľadom víkendových udalostí v Rusku a o najnovšej situácii na Ukrajine.
Na otázku, či sa EÚ vie pripraviť na možný ďalšie nečakané udalosti v Rusku po sporoch medzi žoldniermi a armádou, Wlachovský upozornil, že krajiny EÚ s napätím pozorujú čo sa v Rusku odohráva, pričom to možno zhodnotiť tak, že tam prebieha mocenský zápas.
"Je evidentné, že ak sa Rusko prezentovalo ako stabilný štát, dnes už neplatí. Tam, kde pochodujú žoldnierske armády na hlavné mesto, tak to nemôže byť úplne bezpečný a funkčný štát. Zhodli sme sa na tom, že pozícia prezidenta Vladimira Putina, nech akokoľvek interpretujeme udalosti tohto víkendu, sa týmto výrazne oslabila a zrejme ten zápas vo vnútri samotnej Ruskej federácie bude prebiehať," opísal situáciu.
Podľa jeho slov sa dá povedať, že jeden z dôvodov, prečo ten mocenský zápas nadobudol takúto podobu je fakt, že Putin sa vlani rozhodol napadnúť Ukrajinu a toto sú nepriame dôsledky jeho "zlého rozhodnutia".
Minister pripomenul, že pozícia Západu už od 90. rokov 20. storočia je taká, aby v Rusku bola stabilita a nedošlo k hrozbe použitia jadrového arzenálu.
"Scenára, že by v Rusku došlo nebodaj k občianskej vojne sa boja predstavitelia celého sveta už dávno. Na to, aby sa tomu dalo zabrániť je potrebný stabilný a funkčný domáci systém. To za Rusko nikto nevybaví," upozornil.
Wlachovský ocenil, že Rada ministrov odobrila finančné navýšenie Európskeho mierového nástroja (EPF) o 3,5 miliardy eur. Potvrdil zároveň, že Maďarsko blokuje vyplatenie 500-miliónovej tranže z tohto špeciálneho fondu pre Maďarsko. Podľa jeho vyjadrenia sa Maďarsku nepáči, že banka OTP je stále na zozname firiem, ktoré údajne pomáhajú obchádzať sankcie EÚ uvalené na Rusko.
"Hovoril som s mojim maďarským partnerom, že túto prekážku treba odstrániť, aby Ukrajinci tú pomoc mohli využívať. Všetci sme sa zhodli na tom, že naša pomoc Ukrajine musí pokračovať a musí byť rýchla a efektívna," uviedol.
Šéf slovenskej diplomacie doplnil, že medzi ďalšie témy rokovaní patrili vzťahy EÚ s krajinami Karibiku a Latinskej Ameriky, digitálna agenda tiež dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ktorý v súčasnosti "zlyháva".
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Séf diplomacie EÚ Josep Borrell pri tejto príležitosti oznámil, že v jeho mene ministri zahraničných vecí Slavkovského formátu (S3) 13. júla navštívia Severné Macedónsko. Podľa Wlachovského sa tak deje z iniciatívy Slovenska v spolupráci s Českom a Rakúskom.
Dodal, že ministri mali v pondelok rozsiahle diskusie ohľadom víkendových udalostí v Rusku a o najnovšej situácii na Ukrajine.
Na otázku, či sa EÚ vie pripraviť na možný ďalšie nečakané udalosti v Rusku po sporoch medzi žoldniermi a armádou, Wlachovský upozornil, že krajiny EÚ s napätím pozorujú čo sa v Rusku odohráva, pričom to možno zhodnotiť tak, že tam prebieha mocenský zápas.
"Je evidentné, že ak sa Rusko prezentovalo ako stabilný štát, dnes už neplatí. Tam, kde pochodujú žoldnierske armády na hlavné mesto, tak to nemôže byť úplne bezpečný a funkčný štát. Zhodli sme sa na tom, že pozícia prezidenta Vladimira Putina, nech akokoľvek interpretujeme udalosti tohto víkendu, sa týmto výrazne oslabila a zrejme ten zápas vo vnútri samotnej Ruskej federácie bude prebiehať," opísal situáciu.
Podľa jeho slov sa dá povedať, že jeden z dôvodov, prečo ten mocenský zápas nadobudol takúto podobu je fakt, že Putin sa vlani rozhodol napadnúť Ukrajinu a toto sú nepriame dôsledky jeho "zlého rozhodnutia".
Minister pripomenul, že pozícia Západu už od 90. rokov 20. storočia je taká, aby v Rusku bola stabilita a nedošlo k hrozbe použitia jadrového arzenálu.
"Scenára, že by v Rusku došlo nebodaj k občianskej vojne sa boja predstavitelia celého sveta už dávno. Na to, aby sa tomu dalo zabrániť je potrebný stabilný a funkčný domáci systém. To za Rusko nikto nevybaví," upozornil.
Wlachovský ocenil, že Rada ministrov odobrila finančné navýšenie Európskeho mierového nástroja (EPF) o 3,5 miliardy eur. Potvrdil zároveň, že Maďarsko blokuje vyplatenie 500-miliónovej tranže z tohto špeciálneho fondu pre Maďarsko. Podľa jeho vyjadrenia sa Maďarsku nepáči, že banka OTP je stále na zozname firiem, ktoré údajne pomáhajú obchádzať sankcie EÚ uvalené na Rusko.
"Hovoril som s mojim maďarským partnerom, že túto prekážku treba odstrániť, aby Ukrajinci tú pomoc mohli využívať. Všetci sme sa zhodli na tom, že naša pomoc Ukrajine musí pokračovať a musí byť rýchla a efektívna," uviedol.
Šéf slovenskej diplomacie doplnil, že medzi ďalšie témy rokovaní patrili vzťahy EÚ s krajinami Karibiku a Latinskej Ameriky, digitálna agenda tiež dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ktorý v súčasnosti "zlyháva".
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
