Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 14. november 2024Meniny má Irma
< sekcia Útok na Ukrajinu

Ukrajinský prezident podpísal dekrét o všeobecnej mobilizácii

Na archívnej snímke z 22. februára 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Dnes sme stratili 137 našich hrdinov, vojakov i civilistov, uviedol Zelenskyj v príhovore zverejnenom na Facebooku s tým, že 316 osôb utrpelo zranenia.

Kyjev 24. februára (TASR) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vo štvrtok na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Boje na Ukrajine si podľa neho vyžiadali zatiaľ najmenej 137 obetí a 316 ranených. Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Ruská armáda nakrátko ovládla letisko neďaleko ukrajinskej metropoly Kyjev. Západné krajiny oznámili ďalšie sankcie voči Rusku.


Pozícia Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vo štvrtok na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.

Zelenskyj k podpísaniu dekrétu o všeobecnej mobilizácii pristúpil "v súvislosti s vojenskou agresiou Ruskej federácie mierenou proti Ukrajine a s cieľom zabezpečenia obrany krajiny, podpory bojovej a mobilizačnej pripravenosti Ozbrojených síl Ukrajiny a na základe odporúčania Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny", uvádza sa v prezidentskom výnose.

V dokumente sa ďalej uvádza, že mobilizácia záložníkov a brancov bude v platnosti 90 dní.

Ukrajinská vláda požiadala vo štvrtok Radu OSN pre ľudské práva (UNHRC), aby bezodkladne zorganizovala diskusiu o ľudských právach na Ukrajine. Dôvodom je podľa Kyjeva "ruská agresia".

Ľudia kontrolujú materiálne škody po ostreľovaní ruskou armádou v Kyjeve vo štvrtok 24. februára 2022.
Foto: TASR/AP


Zelenskyj krátko po tom, ako ruské rakety zaútočili na letecké základne a vojenskú infraštruktúru v najmenej 25 mestách povedal, že že Ukrajina v počiatočných fázach dlho obávaného ruského útoku utrpela "vážne straty".

Ukrajinský prezident predtým vyhlásil, že Ukrajina prerušila diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyzval všetkých Rusov, aby vyšli do ulíc protestovať proti vojne, ktorú rozpútal ruský prezident Putin.


Pozícia Ruska

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že kroky Ruska na Ukrajine sú vynúteným opatrením, Moskva - podľa jeho slov - nemala inú možnosť.

"Najdôležitejšie je, aby bolo jasné toto: to, čo sa deje (na Ukrajine), je nevyhnutné opatrenie. Jednoducho nám nedali šancu konať inak," povedal Putin počas štvrtkového stretnutia so zástupcami podnikateľských kruhov.

Putin zároveň zdôraznil, že na bezpečnostné riziká, ktoré pre Rusko vznikli, nebolo možné reagovať inými prostriedkami. Všetky pokusy o eliminovanie alebo redukciu týchto rizík boli neúspešné, tvrdil Putin.

Kremeľ tvrdí, že neplánuje okupovať Ukrajinu; Putin namiesto toho chce, aby bola krajina neutrálna a nerozmiestňovala na svojom území útočné zbrane, informovala vo štvrtok spravodajská stanica Sky News. Citovala z vyjadrenia Kremľa, podľa ktorého je cieľom tejto vojenskej operácie dosiahnuť "demilitarizáciu a denacifikáciu" krajiny.

Na satelitnej snímke z 24. februára 2022, ktorú poskytla spoločnosť Maxar Technologies ukazuje poškodenie na letisku Chuhuiv na Ukrajine po útokoch ruskej armády na základňu.
Foto: TASR/AP


Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov vo štvrtok večer - prvýkrát od začiatku vojenskej operácie - potvrdil, že ruské pozemné jednotky vtrhli na Ukrajinu, pričom uviedol, že postupovali smerom k mestu Cherson ležiacemu severozápadne od Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Rusko predtým uvádzalo len to, že rozpútalo letecké a raketové útoky na ukrajinské letecké základne, batérie protivzdušnej obrany a ďalšie vojenské objekty. Zničených bolo podľa neho 83 ukrajinských vojenských zariadení.

Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval vo štvrtok so svojim francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. Oznámil to Kremeľ, podľa ktorého Putin poskytol francúzskemu lídrovi "vyčerpávajúce" vysvetlenie "dôvodov", pre ktoré sa Rusko rozhodlo napadnúť Ukrajinu.

Počas telefonického rozhovoru si Putin s Macronom "vážne a úprimne vymenili názory" týkajúce sa súčasnej situácie na Ukrajine, pričom Putin "poskytol vyčerpávajú vysvetlenie dôvodov a okolností, pre ktoré bolo prijaté rozhodnutie o začatí špeciálnej vojenskej operácie", uviedol Kremeľ.


Odsúdenie invázie - podpora Ukrajiny

Svetoví a slovenskí lídri vo štvrtok odsúdili vojenskú inváziu Ruska voči Ukrajine.

Slovenský premiér Eduard Heger uviedol, že by na Rusko mali byť uvalené čo najprísnejšie sankcie. Severoatlantická Aliancia (NATO) navyše podľa Hegera potrebuje výrazne posilniť obranyschopnosť na svojej východnej hranici a pre Ukrajinu musí byť zabezpečená "dostatočná a promptná humanitárna pomoc."

Lídri EÚ sa na štvrtkovom mimoriadnom summite dohodli, že na Rusko uvalia sankcie, ktoré budú mať "masívne následky" na jeho ekonomiku. Budú sa vzťahovať na "finančný sektor, energetiku a dopravu, tovar s dvojakým použitím, ako aj kontrolu vývozu, financovanie vývozu a vízovú politiku," uvádza sa vo vyhlásení Európskej rady. Brusel zároveň rozšíri sankčný zoznam o mená ďalších osôb z Ruska a upraví kritéria, podľa ktorých vyhodnocuje, kto naň patrí.

Spojené štáty, Británia a Kanada vo štvrtok v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu tiež oznámili zavedenie ďalších sankcií.

"Odrezali sme najväčšiu ruskú banku, ktorá sama vlastní viac ako tretinu ruských bankových aktív. Odrezali sme ju od finančného systému USA. A dnes blokujeme ďalšie štyri veľké banky. To znamená, že každý majetok, ktorý majú v Amerike, bude zmrazený. Zahŕňa to VTB - druhú najväčšiu banku v Rusku, ktorá má aktíva v hodnote 250 miliárd amerických dolárov," oznámil americký prezident Joe Biden. Na sankčný zoznam pribudli "mená ruských elít a ich rodinných príslušníkov". Biden vysvetlil, že ide o osoby, ktoré "osobne profitujú" z politiky Kremľa.

Britský premiér Boris Johnson vo štvrtok avizoval, že Británia "uvalí najväčší a najprísnejší balík ekonomických sankcií, aké Rusko kedy videlo."

Ľudia vo štvrtok 24. februára 2022 odpočívajú v kyjevskom metre, ktoré využívajú ako úkryt pred bombami v Kyjeve na Ukrajine.
Foto: TASR/AP


Všetky veľké ruské banky budú podľa neho vylúčené z finančného systému ostrovného kráľovstva s tým, že na druhú najväčšiu ruskú banku VBT bude uvalené "úplné zmrazenie aktív". Podľa Sky News ide v prípade VBT o sumu v objeme 154 miliárd libier.

Kanada medzičasom zakázala obchod so separatistickými republikami aj obchod s ruským štátnym dlhom. Uvalila sankcie aj na poslancov, ktorí podporili uznanie separatistických republík. K sankciám sa pripojili aj Austrália a Japonsko.


Podpora Ruska

Iránsky prezident Ebrahím Raísí počas telefonátu s Putinom vyhlásil, že rozšírenie NATO je "vážnou hrozbou" pre "stabilitu a bezpečnosť nezávislých krajín v rôznych regiónoch".

Raísí podľa vyjadril nádej, že "to, čo sa deje" bude prínosom pre "národy a región", uvádza sa bez ďalšieho vysvetlenia vo vyhlásení zverejnenom jeho úradom.

Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján vo štvrtok vyzval na riešenie krízy diplomatickou cestou a vyjadril pochybnosť, či "uchýliť sa k vojne je riešením". Zdôraznil, že je nevyhnutné vyhlásiť prímerie a "nájsť politické a demokratické riešenie". Hosejn Amír Abdollahján zopakoval tvrdenie Iránu, že za eskaláciu môžu aliancia NATO a Spojené štáty. "Kríza na Ukrajine má korene v provokáciách NATO," konštatoval.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko uviedol, že bieloruské jednotky sa v súčasnosti na ruskej invázii na Ukrajine nezúčastňujú, avšak v prípade potreby by sa do nej mohli zapojiť. Šéf Európskej rady Charles Michel vyzval krajinu, aby sa nezapojila do ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

Na snímke z 24. februára 2022 poškodený ukrajinský vojenský objekt v dôsledku ruského ostreľovania pri ukrajinskom Mariupole.
Foto: TASR/AP


Čína spolu s Ruskom obvinila z eskalácie konfliktu na Ukrajine západné krajiny a Kyjev. Podľa čínskej štátnej televízie CCTV minister zahraničných vecí Wang I povedal, že zatiaľ čo Čína vždy rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť všetkých krajín, ukrajinský konflikt má "zložité a osobitné historické aspekty" a že Peking chápe "oprávnené obavy Ruska v bezpečnostných otázkach".


NATO

Spojené štáty vyšlú do Nemecka 7000 ďalších vojakov s cieľom posilniť spojencov v NATO. Tieto sily sú súčasťou väčšieho kontingentu, ktorý bol koncom januára na príkaz prezidenta USA Joea Bidena uvedený do stavu zvýšenej pohotovosti. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa ministerstva obrany USA.

Severoatlantická aliancia (NATO) sa vo štvrtok dohodla, že posilní svoje pozemné, námorné a vzdušné sily na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska. "Vysielame na východné krídlo NATO ďalšie obranné pozemné a vzdušné sily, ako aj ďalšie námorné sily," oznámili vo vyhlásení veľvyslanci pri NATO po mimoriadnom zasadnutí. "Zvýšili sme pripravenosť našich síl na všetky možné udalosti," dodali vo vyhlásení.

V súčasnosti sa v Európe nachádza zhruba 90.000 amerických vojakov, uvádza armáda USA.


Priebeh bojov

"Dnes sme stratili 137 našich hrdinov, vojakov i civilistov," uviedol Zelenskyj v príhovore zverejnenom na Facebooku s tým, že 316 osôb utrpelo zranenia. V hlavnom meste Kyjev sa podľa prezidenta nachádzajú ruské "sabotážne skupiny".

Najmenej 13 civilistov a deväť vojakov zahynulo v prvý deň ruskej ofenzívy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Miestni ukrajinskí predstavitelia oznámili, že ruské invázne vojská ovládli časti Chersonskej oblasti vrátane okresu Heničesk.

Nemenované zdroje zároveň uviedli, že ruské sily na juhu Ukrajiny ovládli aj vodný kanál a vodnú elektráreň, dodáva DPA s tým, že existujú obavy aj z možného útoku na dôležité prístavné mesto Odesa. Ruské vojská podľa DPA postupujú z Krymu smerom na mestá Cherson a Melitopoľ.

Ukrajinská armáda podľa Zelenského opäť prevzala kontrolu nad medzinárodným nákladným letiskom Hostomeľ neďaleko Kyjeva, ktoré predtým ovládli ruské sily.

Pohľad na poškodené auto a bytovku po ruskom ostreľovaní na ulici v Mariupole na Ukrajine, 24. februára 2022.
Foto: TASR/AP


Ukrajinské štátne letové prevádzkové služby uzavreli pre civilné lety vzdušný priestor krajiny, ktorú napadli vo štvrtok ruské ozbrojené sily.

Podľa ukrajinskej pohraničnej stráže prešli ruské pozemné sily na Ukrajinu z viacerých smerov. Ruské tanky a iná ťažká technika prekročili hranicu v niekoľkých severných regiónoch a na juhu z ukrajinského polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Moskva medzitým oznámila zatvorenie lodnej dopravy v Azovskom mori medzi Ukrajinou a Ruskom.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa AFP oznámil, že Ruskom podporované separatistické sily na východe Ukrajiny postupujú. Sily tzv. Doneckej ľudovej republiky získali pod svoju kontrolu "až tri kilometre" a jednotky tzv. Luhanskej ľudovej republiky "postúpili o jeden a pol kilometra". Konašenkov dodal, že Rusko má "zbrane s vysokou presnosťou" a že ukrajinskí civilisti sa "nemajú čoho báť".

Pri ruskom ostreľovaní prístavného mesta Odesa na juhu Ukrajiny zahynulo mnoho ľudí. Informovali o tom tamojšie úrady, na ktoré sa odvolala britská stanica Sky News.

Ruské sily prenikli zo severu do oblasti Kyjeva, oznámila ukrajinská pohraničná stráž. Reportér agentúry AFP v severnej časti ukrajinského hlavného mesta videl niekoľko nízko letiacich vrtuľníkov smerujúcich k mestu. Reportér agentúry Reuters v Kyjeve počul niekoľko výbuchov.

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry AFP tvrdí, že doteraz na Ukrajine zničilo 83 zariadení nadzemnej vojenskej infraštruktúry vrátane 11 letísk.