Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 14. november 2024Meniny má Irma
< sekcia Útulkovo

Belorítky obyčajné sú pre mnohých obľúbeným druhom

Belorítka domová, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Odborná verejnosť sa však aj napriek tomu často stretáva s tým, že hniezda belorítok sú zhodené.

Bratislava 13. júla (TASR) – Belorítka obyčajná, nazývaná aj belorítka domová, patrí medzi druhy, ktorým neprekáža prítomnosť človeka a hniezdi v blízkosti ľudských obydlí. Pre mnohých ľudí sú zároveň obľúbeným druhom a ich hniezdenie podporujú aj osádzaním umelých hniezd z drevobetónu. Pre ich spôsob obživy ich totiž spolu s lastovičkami považujú za veľmi užitočné a radia medzi tzv. biologickú ochranu.

"Na slnkom rozpálených sídliskách často chýba stavebný materiál – blato. Človekom vytvorené hniezdo belorítky dobre prijímajú a ich spev je pre mnohých veľmi príjemný. Na sociálnych sieťach ľudia zdieľajú svoju radosť z vyletených mláďat," približuje pre TASR Martina Brinzíková Badidová z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.

Odborná verejnosť sa však aj napriek tomu často stretáva s tým, že hniezda belorítok sú zhodené. Či už počas zatepľovacích prác, alebo ľuďom prekáža ich trus či švitorenie. Inštitút však v tejto súvislosti pripomína, že trus sa dá jednoducho odstrániť, prípadne sa pod hniezdo pripevní podložka, ktorá nečistoty zachytí.

Druh zimuje v rovníkovej Afrike, k nám prilieta koncom marca až začiatkom apríla. Stavia si takmer uzavreté hniezda na výklenkoch stien, z blata ich stavajú obaja partneri. Počas "pobytu" na Slovensku stihnú belorítky dve hniezdenia, pričom mláďatá z prvého hniezdenia často pomáhajú kŕmiť mláďatá, ktoré sa vyliahnu neskôr. Koncom sezóny sa zhlukujú do kŕdľov a spoločne odlietajú späť do Afriky.

Belorítku si ľudia často zamieňajú s lastovičkou obyčajnou. Tá je rovnako čierno biela, čelo a hrdlo má však červené a chvost dlhší. Belorítka má výrazne kratší chvost, biely pás nad chvostom a nemá červené sfarbenie. Oba druhy trávia veľa času lietaním a lovením hmyzu.

Ochrane belorítok sa venuje aj projekt Citynature realizovaný na základe slovensko-rakúskej cezhraničnej spolupráce. Mapuje hniezda belorítok a informuje o potrebe ich ochrany. Medzi Bratislavou a Viedňou prebieha výmena skúseností z realizácie ochranných opatrení pre divožijúce druhy živočíchov v mestách. Na Slovensku sa do aktivít projektu zapájajú okrem inštitútu aj Mestské lesy v Bratislave, v Rakúsku Viedenské oddelenie ochrany životného prostredia.