Telemetria predstavuje metódu výskumu vtáctva, vďaka ktorej sa môžu ochranári dozvedieť množstvo faktov zo života vtákov.
Autor TASR
Bojnice 12. septembra (TASR) - Pracovníci Rehabilitačnej stanice Národnej zoologickej záhrady v Bojniciach si môžu po novom overiť, či použili správnu metódu rehabilitácie na jedincoch, ktoré vypustili do voľnej prírody.
Umožnia im to telemetrické zariadenia, prvým bocianom a myšiakom ich nasadili začiatkom jesene. Ide o pilotnú štúdiu operencov v rámci výskumu zoo, informoval hovorca bojnickej zoologickej záhrady Jaroslav Slašťan.
Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice už niekoľko dekád poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti, od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície.
"Zavŕšením všetkej tejto snahy je následné vypúšťanie všetkých rehabilitovaných zvierat do ich prirodzeného biotopu, či už za účelom podpory existujúcej populácie alebo reintrodukcie do tých oblastí, kde je už daný druh vyhynutý. Nie vždy sa však rehabilitované jedince dokážu zaradiť do bežného života v prírode a napriek všetkej snahe a dôslednej príprave nemusí byť ich návrat úspešný," načrtol Slašťan.
Národná zoo Bojnice v spolupráci so Štátnou ochranou prírody – Chránená krajinná oblasť Ponitrie preto podľa neho vypustila rehabilitované jedince, ktoré za podpory Environmentálneho fondu označila telemetrickými zariadeniami.
"Hlavným účelom je overenie úspešnosti spätného vypúšťania vtákov do ich prirodzeného prostredia na overenie zvolenej metodiky rehabilitácie. Zároveň získavame aj cenné dáta o pohybovej aktivite jedincov, využívania biotopov a veľkosti ich domovských okrskov. Telemetrické sledovanie bude sprostredkované pomocou najnovšej technológie na monitorovanie aktivity, pohybu a presnej pozície jedincov," priblížil.
Telemetria predstavuje metódu výskumu vtáctva, vďaka ktorej sa môžu ochranári dozvedieť množstvo faktov zo života vtákov. Okrem toho hrá zásadnú rolu nielen pri poznávaní, ale aj aktívnej ochrane mnohých vtáčích druhov.
"Okrem presného lokalizovania jedinca vieme zistiť aj dĺžku migrácie, rýchlosť a vzdialenosti, ktoré vtáky dokážu za deň prekonať. Z presnej lokalizácie sa dá následne určiť aj ktoré habitáty preferujú, ktorým sa vyhýbajú, typ prostredia, ktoré preferujú a využívajú na zber a lov potravy, odpočinok či nocovanie.
Na základe týchto všetkých údajov dostáva telemetria aj ochranársky význam. Zo získaných údajov chceme vyťažiť maximum v prospech poznania a ochrany vypustených druhov," povedal vedúci zoologického odboru Národnej zoo Bojnice Branislav Tám.
Ako prvé GPS vysielačmi v bojnickej zoo označili a vypustili dva jedince bociana bieleho, ktorým dlhotrvajúca rehabilitácia neumožnila skorší návrat do ich prirodzeného prostredia. Nasledovali dva jedince myšiaka lesného.
Umožnia im to telemetrické zariadenia, prvým bocianom a myšiakom ich nasadili začiatkom jesene. Ide o pilotnú štúdiu operencov v rámci výskumu zoo, informoval hovorca bojnickej zoologickej záhrady Jaroslav Slašťan.
Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice už niekoľko dekád poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti, od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície.
"Zavŕšením všetkej tejto snahy je následné vypúšťanie všetkých rehabilitovaných zvierat do ich prirodzeného biotopu, či už za účelom podpory existujúcej populácie alebo reintrodukcie do tých oblastí, kde je už daný druh vyhynutý. Nie vždy sa však rehabilitované jedince dokážu zaradiť do bežného života v prírode a napriek všetkej snahe a dôslednej príprave nemusí byť ich návrat úspešný," načrtol Slašťan.
Národná zoo Bojnice v spolupráci so Štátnou ochranou prírody – Chránená krajinná oblasť Ponitrie preto podľa neho vypustila rehabilitované jedince, ktoré za podpory Environmentálneho fondu označila telemetrickými zariadeniami.
"Hlavným účelom je overenie úspešnosti spätného vypúšťania vtákov do ich prirodzeného prostredia na overenie zvolenej metodiky rehabilitácie. Zároveň získavame aj cenné dáta o pohybovej aktivite jedincov, využívania biotopov a veľkosti ich domovských okrskov. Telemetrické sledovanie bude sprostredkované pomocou najnovšej technológie na monitorovanie aktivity, pohybu a presnej pozície jedincov," priblížil.
Telemetria predstavuje metódu výskumu vtáctva, vďaka ktorej sa môžu ochranári dozvedieť množstvo faktov zo života vtákov. Okrem toho hrá zásadnú rolu nielen pri poznávaní, ale aj aktívnej ochrane mnohých vtáčích druhov.
"Okrem presného lokalizovania jedinca vieme zistiť aj dĺžku migrácie, rýchlosť a vzdialenosti, ktoré vtáky dokážu za deň prekonať. Z presnej lokalizácie sa dá následne určiť aj ktoré habitáty preferujú, ktorým sa vyhýbajú, typ prostredia, ktoré preferujú a využívajú na zber a lov potravy, odpočinok či nocovanie.
Na základe týchto všetkých údajov dostáva telemetria aj ochranársky význam. Zo získaných údajov chceme vyťažiť maximum v prospech poznania a ochrany vypustených druhov," povedal vedúci zoologického odboru Národnej zoo Bojnice Branislav Tám.
Ako prvé GPS vysielačmi v bojnickej zoo označili a vypustili dva jedince bociana bieleho, ktorým dlhotrvajúca rehabilitácia neumožnila skorší návrat do ich prirodzeného prostredia. Nasledovali dva jedince myšiaka lesného.