Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naopak nezvyčajne teplé počasie môže spôsobiť skorší začiatok hniezdenia.
Autor TASR
Bratislava 13. mája (TASR) - Vlna studeného arktického vzduchu mohla spôsobiť zvýšenú mortalitu skoro hniezdiacich druhov vtákov. Pre TASR to skonštatovala zoologička a vedúca Odboru územnej a druhovej ochrany Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Andrea Lešová.
"Na jednej strane priamo podchladením vajec alebo mláďat a na druhej strane zhoršenou dostupnosťou potravy," vysvetlila. Naopak nezvyčajne teplé počasie podľa nej môže spôsobiť skorší začiatok hniezdenia.
Ozrejmila, že hniezde obdobie na Slovensku trvá od konca marca do augusta. Medzi prvé druhy vtákov, prilietajúcich na naše územie, patria napríklad škovránok poľný, škorec obyčajný, drozd plavý či pinka obyčajná. V priebehu apríla sa postupne objavujú napríklad bociany biele. "Ťah sa skončí až koncom apríla a začiatkom mája, kedy prilietajú najneskorší migranti ako dážďovníky či muchárik malý," dodala.
Samotné hniezdenie podľa jej slov pozostáva zo stavby hniezda, čo trvá jeden aj viac týždňov, inkubácie vajec a u kŕmivých druhov aj starostlivosti o mláďatá. "U drobných druhov inkubácia trvá do dvoch týždňov, u väčších druhov, napr. dravcov aj viac ako mesiac. Starostlivosť o mláďatá trvá od asi dvoch týždňov u väčšiny drobných spevavcov až do desať až 12 týždňov u orla skalného," priblížila Lešová.
Kľúčová pre hniezdenie je podľa nej prítomnosť hniezdneho substrátu, teda vhodného miesta na zahniezdenie. Vysvetlila, že z hľadiska výberu sa vtáky rozdeľujú na hniezdiče v dutinách stromov, na zemi, v krovinách alebo korunách stromov. "Niektoré druhy majú špeciálne nároky, hniezdia napríklad v norách vyhrabaných do hlinitých stien alebo brehov, na skalách či priamo na vodnej hladine," doplnila odborníčka s tým, že viaceré sa tiež prispôsobili životu v ľudských stavbách. Dodala, že na úspešnosť hniezdenia vplýva priaznivé počasie a dostupnosť vhodnej potravy.
Ako ozrejmila, najviac limitované sú v lesoch stromové dutiny, ktoré sa vytvárajú buď prirodzene, napríklad vyhnívaním určitých častí kmeňa, alebo činnosťou ďatľov. "V mladých lesoch do veku okolo 40 rokov stromy nedosahujú dimenzie dostatočné na to, aby v nich bolo možné hniezdnu dutinu vytvoriť. Preto je dôležité v týchto porastoch ponechávať ako zdroj stromových dutín staršie stromy a tzv. pionierske dreviny," vysvetlila. V mestskom prostredí sa stávajú limitovaným zdrojom otvory v budovách či okenné výklenky. Dôvodom je zatepľovanie budov, inštalácia rôznych zábran či úmyselné plašenie vtákov.
"Na jednej strane priamo podchladením vajec alebo mláďat a na druhej strane zhoršenou dostupnosťou potravy," vysvetlila. Naopak nezvyčajne teplé počasie podľa nej môže spôsobiť skorší začiatok hniezdenia.
Ozrejmila, že hniezde obdobie na Slovensku trvá od konca marca do augusta. Medzi prvé druhy vtákov, prilietajúcich na naše územie, patria napríklad škovránok poľný, škorec obyčajný, drozd plavý či pinka obyčajná. V priebehu apríla sa postupne objavujú napríklad bociany biele. "Ťah sa skončí až koncom apríla a začiatkom mája, kedy prilietajú najneskorší migranti ako dážďovníky či muchárik malý," dodala.
Samotné hniezdenie podľa jej slov pozostáva zo stavby hniezda, čo trvá jeden aj viac týždňov, inkubácie vajec a u kŕmivých druhov aj starostlivosti o mláďatá. "U drobných druhov inkubácia trvá do dvoch týždňov, u väčších druhov, napr. dravcov aj viac ako mesiac. Starostlivosť o mláďatá trvá od asi dvoch týždňov u väčšiny drobných spevavcov až do desať až 12 týždňov u orla skalného," priblížila Lešová.
Kľúčová pre hniezdenie je podľa nej prítomnosť hniezdneho substrátu, teda vhodného miesta na zahniezdenie. Vysvetlila, že z hľadiska výberu sa vtáky rozdeľujú na hniezdiče v dutinách stromov, na zemi, v krovinách alebo korunách stromov. "Niektoré druhy majú špeciálne nároky, hniezdia napríklad v norách vyhrabaných do hlinitých stien alebo brehov, na skalách či priamo na vodnej hladine," doplnila odborníčka s tým, že viaceré sa tiež prispôsobili životu v ľudských stavbách. Dodala, že na úspešnosť hniezdenia vplýva priaznivé počasie a dostupnosť vhodnej potravy.
Ako ozrejmila, najviac limitované sú v lesoch stromové dutiny, ktoré sa vytvárajú buď prirodzene, napríklad vyhnívaním určitých častí kmeňa, alebo činnosťou ďatľov. "V mladých lesoch do veku okolo 40 rokov stromy nedosahujú dimenzie dostatočné na to, aby v nich bolo možné hniezdnu dutinu vytvoriť. Preto je dôležité v týchto porastoch ponechávať ako zdroj stromových dutín staršie stromy a tzv. pionierske dreviny," vysvetlila. V mestskom prostredí sa stávajú limitovaným zdrojom otvory v budovách či okenné výklenky. Dôvodom je zatepľovanie budov, inštalácia rôznych zábran či úmyselné plašenie vtákov.
