Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ochranu a význam plazov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý Inštitút Daphne pripravuje v rámci projektu Ecoregion SKAT.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Na Slovensku žije 12 druhov plazov – päť druhov jašteríc, päť druhov hadov, korytnačka bahenná a krátkonôžka štíhla. „Medzi obávané plazy patria najmä hady," skonštatovala pre TASR Monika Chrenková z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.
Priblížila, že na Slovensku sa vyskytujú štyri druhy užoviek. „Kým užovka obojková a užovka fŕkaná sa zdržiava najmä v blízkosti vôd, užovka hladká a naša najväčšia užovka stromová obľubuje suché lesostepné stráne. Žiadna z nich nie je jedovatá,“ povedala Chrenková.
Ozrejmila, že našim jediným jedovatým hadom je vretenica kľukatá (severná), ktorá sa vyskytuje najmä v oblastiach s vyššou nadmorskou výškou.
„Má viacero farebných foriem, od čisto čiernej, cez hnedú, až po sivastú, s typickým tmavohnedým, až čiernym kľukatým pruhom na chrbte. Spoľahlivo ju spoznáte podľa zvisle štrbinovej zrenice, akú majú aj mačky," doplnila Chrenková.
Väčšina plazov je plne prispôsobená životu na suchej zemi. Na rozdiel od obojživelníkov majú ich vajcia pevnú škrupinu a nepotrebujú ich klásť do vody. Teplota tela plazov sa vždy prispôsobí okoliu, preto ich často možno zazrieť vyhrievať sa na slnečných miestach.
Zimu prežívajú na tzv. zimoviskách – ide väčšinou o hromady konárov a kameňov, kopy piesku, hnoja, opustené bane a jaskyne. Počas roka ich úkryty pod koreňmi stromov, medzi kameňmi, v norách hlodavcov či dutinách stromov chránia pred nepriateľom a pred výkyvmi teplôt a vlhkosti.
Inštitút Daphne upozorňuje, že mnohé z európskych plazov čelia hrozbám spojeným s ich cieleným usmrcovaním kvôli strachu ľudí, so šírením nepôvodných druhov či zánikom vhodných miest pre ich život. Pripomína preto, že ak chceme podporiť výskyt plazov, môžeme pre nich vytvárať vhodné zimoviská (jamy s lístím doplnené kameňmi a zakryté konármi), budovať suché múriky z kameňov, na ktorých sa môžu vyhrievať a namiesto pálenia lúčnej biomasy možno kopy umiestňovať na okraj lesa.
Veľkou pomocou je podľa environmentalistov aj vhodne zostavené záhradné jazierko. Rovnako nevypúšťanie cudzokrajných korytnačiek, ktoré sa chovajú ako domáci miláčikovia, do prírody. Tieto korytnačky predstavujú veľkú konkurenciu pre slovenskú pôvodnú faunu.
Ochranu a význam plazov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý Inštitút Daphne pripravuje v rámci projektu „Ecoregion SKAT“. Je spolufinancovaný z Programu spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Priblížila, že na Slovensku sa vyskytujú štyri druhy užoviek. „Kým užovka obojková a užovka fŕkaná sa zdržiava najmä v blízkosti vôd, užovka hladká a naša najväčšia užovka stromová obľubuje suché lesostepné stráne. Žiadna z nich nie je jedovatá,“ povedala Chrenková.
Ozrejmila, že našim jediným jedovatým hadom je vretenica kľukatá (severná), ktorá sa vyskytuje najmä v oblastiach s vyššou nadmorskou výškou.
„Má viacero farebných foriem, od čisto čiernej, cez hnedú, až po sivastú, s typickým tmavohnedým, až čiernym kľukatým pruhom na chrbte. Spoľahlivo ju spoznáte podľa zvisle štrbinovej zrenice, akú majú aj mačky," doplnila Chrenková.
Väčšina plazov je plne prispôsobená životu na suchej zemi. Na rozdiel od obojživelníkov majú ich vajcia pevnú škrupinu a nepotrebujú ich klásť do vody. Teplota tela plazov sa vždy prispôsobí okoliu, preto ich často možno zazrieť vyhrievať sa na slnečných miestach.
Zimu prežívajú na tzv. zimoviskách – ide väčšinou o hromady konárov a kameňov, kopy piesku, hnoja, opustené bane a jaskyne. Počas roka ich úkryty pod koreňmi stromov, medzi kameňmi, v norách hlodavcov či dutinách stromov chránia pred nepriateľom a pred výkyvmi teplôt a vlhkosti.
Inštitút Daphne upozorňuje, že mnohé z európskych plazov čelia hrozbám spojeným s ich cieleným usmrcovaním kvôli strachu ľudí, so šírením nepôvodných druhov či zánikom vhodných miest pre ich život. Pripomína preto, že ak chceme podporiť výskyt plazov, môžeme pre nich vytvárať vhodné zimoviská (jamy s lístím doplnené kameňmi a zakryté konármi), budovať suché múriky z kameňov, na ktorých sa môžu vyhrievať a namiesto pálenia lúčnej biomasy možno kopy umiestňovať na okraj lesa.
Veľkou pomocou je podľa environmentalistov aj vhodne zostavené záhradné jazierko. Rovnako nevypúšťanie cudzokrajných korytnačiek, ktoré sa chovajú ako domáci miláčikovia, do prírody. Tieto korytnačky predstavujú veľkú konkurenciu pre slovenskú pôvodnú faunu.
Ochranu a význam plazov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý Inštitút Daphne pripravuje v rámci projektu „Ecoregion SKAT“. Je spolufinancovaný z Programu spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika – Rakúsko, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
