Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšími hrozbami pre šelmy je podľa WWF výstavba ciest, rozširovanie zástavby v obciach či rozvoj rekreačných areálov.
Autor TASR
Bratislava 30. apríla (TASR) - Ochranári a priestoroví plánovači mapujú migračné trasy šeliem. Cieľom mapovania je poznať a chrániť migračné trasy šeliem naprieč celými Karpatmi. Žijú tam najväčšie populácie medveďa, vlka či rysa. TASR o tom informovala Andrea Settey Hajdúchová z organizácie World Wide Fund for Nature (WWF) Slovensko.
Aktuálne ochranári skúmajú koridory na území Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Cerová vrchovina a v Národnom parku (NP) Malá Fatra. Súbežne sa mapuje aj CHKO Beskydy a NP Bükk v Maďarsku, v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine.
"Môže sa to zdať ako prehnane veľké územie, ale šelmy majú putovanie v génoch. Presúvajú sa pri hľadaní potravy, partnerov či nových teritórií pre samostatný život. Aj na Slovensku máme zdokumentované príbehy šeliem migrujúcich stovky kilometrov naprieč Karpatmi," hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Najväčšími hrozbami pre šelmy je podľa WWF výstavba ciest, rozširovanie zástavby v obciach či rozvoj rekreačných areálov.
Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR hovorí, že mnohé migračné koridory sa nachádzajú na územiach, kde platí iba prvý stupeň ochrany prírody. Ak by sa živočíchy izolovali len v chránených územiach, mohlo by to ohroziť výmenu génov medzi populáciami a prežitie šeliem. "Je nevyhnutné, aby boli v krajinách nastavené pravidlá a zákony, ktoré zohľadňujú potrebu ochrany ekologickej konektivity, stoja na odborných znalostiach a zlaďujú záujmy všetkých strán v dotknutom území," podotkol Kadlečík.
Súčasná legislatíva v oblasti plánovania nie je podľa Vladimíra Ondrejičku zo SPECTRA Centra excelencie Európskej únie (EÚ) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ideálna, chýba zákon o krajinnom plánovaní. "V procesoch územného plánovania, ktoré má u nás najsilnejšie postavenie, sa často stáva, že potreba ochrany biokoridorov je podriadená iným záujmom v území. To často končí prerušením biokoridoru a stratou migračnej trasy," približuje Ondrejička.
Na Slovensku územie mapujú ŠOP, WWF Slovensko, Slovenská agentúra životného prostredia a SPECTRA Centrum excelencie EÚ v rámci projektu ConnectGREEN. Výsledkom projektu bude databáza migračných trás a opatrení pre ochranu šeliem i učebné materiály pre študentov priestorového plánovania.
Aktuálne ochranári skúmajú koridory na území Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Cerová vrchovina a v Národnom parku (NP) Malá Fatra. Súbežne sa mapuje aj CHKO Beskydy a NP Bükk v Maďarsku, v Rumunsku, Srbsku a na Ukrajine.
"Môže sa to zdať ako prehnane veľké územie, ale šelmy majú putovanie v génoch. Presúvajú sa pri hľadaní potravy, partnerov či nových teritórií pre samostatný život. Aj na Slovensku máme zdokumentované príbehy šeliem migrujúcich stovky kilometrov naprieč Karpatmi," hovorí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Najväčšími hrozbami pre šelmy je podľa WWF výstavba ciest, rozširovanie zástavby v obciach či rozvoj rekreačných areálov.
Ján Kadlečík zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR hovorí, že mnohé migračné koridory sa nachádzajú na územiach, kde platí iba prvý stupeň ochrany prírody. Ak by sa živočíchy izolovali len v chránených územiach, mohlo by to ohroziť výmenu génov medzi populáciami a prežitie šeliem. "Je nevyhnutné, aby boli v krajinách nastavené pravidlá a zákony, ktoré zohľadňujú potrebu ochrany ekologickej konektivity, stoja na odborných znalostiach a zlaďujú záujmy všetkých strán v dotknutom území," podotkol Kadlečík.
Súčasná legislatíva v oblasti plánovania nie je podľa Vladimíra Ondrejičku zo SPECTRA Centra excelencie Európskej únie (EÚ) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ideálna, chýba zákon o krajinnom plánovaní. "V procesoch územného plánovania, ktoré má u nás najsilnejšie postavenie, sa často stáva, že potreba ochrany biokoridorov je podriadená iným záujmom v území. To často končí prerušením biokoridoru a stratou migračnej trasy," približuje Ondrejička.
Na Slovensku územie mapujú ŠOP, WWF Slovensko, Slovenská agentúra životného prostredia a SPECTRA Centrum excelencie EÚ v rámci projektu ConnectGREEN. Výsledkom projektu bude databáza migračných trás a opatrení pre ochranu šeliem i učebné materiály pre študentov priestorového plánovania.
