Rezervácia sa bude rozkladať v mori na západnej strane ostrova v Malých Antilách na rozlohe približne 800 štvorcových kilometrov, kde sa vorvane rozmnožujú a majú dostatok potravy.
Autor TASR
Roseau 14. novembra (TASR) – Karibský ostrov Dominika vytvorí prvú prírodnú rezerváciu pre jedného z najväčších živočíchov na Zemi – vorvaňa tuponosého. V pondelok to oznámila miestna vláda. TASR správu prebrala z agentúry AP.
Rezervácia sa bude rozkladať v mori na západnej strane ostrova v Malých Antilách na rozlohe približne 800 štvorcových kilometrov, kde sa vorvane rozmnožujú a majú dostatok potravy. Podľa vedcov rezervácia bude nielen chrániť zvieratá, ale pomôže aj v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Vorvane sa dokážu potopiť až do hĺbky 3000 metrov, v takom prípade však "vypínajú" napríklad vylučovanie a výkaly vypúšťajú až pri návrate v blízkosti hladiny. Exkrementy vorvaňov obsahujú množstvo živín, ktoré spôsobujú populačnú explóziu fytoplanktónu. Ten pohlcuje a viaže v sebe oxid uhličitý z okolia a po uhynutí ho sťahuje na dno oceánu.
Biológ Shane Gero predpokladá, že vorvane v okolí Dominiky vylučujú viac exkrementov ako vorvane inde na svete. Presný dôvod však nie je známy. "Vorvane vlastne v istom zmysle za nás bojujú proti globálnemu otepľovaniu," vyhlásil Gero počas jedného rozhovoru.
Vznik rezervácie si vyžiada presmerovanie lodných trás, vorvane preto nebudú ohrozovať zrážky s loďami či zapletenie sa do rybárskych sietí. V rezervácii sa zachová udržateľný spôsob drobného rybolovu, potápanie sa za vorvaňmi či pozorovanie z člna, avšak v nižšej miere než v minulosti.
Rezervácia sa bude rozkladať v mori na západnej strane ostrova v Malých Antilách na rozlohe približne 800 štvorcových kilometrov, kde sa vorvane rozmnožujú a majú dostatok potravy. Podľa vedcov rezervácia bude nielen chrániť zvieratá, ale pomôže aj v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Vorvane sa dokážu potopiť až do hĺbky 3000 metrov, v takom prípade však "vypínajú" napríklad vylučovanie a výkaly vypúšťajú až pri návrate v blízkosti hladiny. Exkrementy vorvaňov obsahujú množstvo živín, ktoré spôsobujú populačnú explóziu fytoplanktónu. Ten pohlcuje a viaže v sebe oxid uhličitý z okolia a po uhynutí ho sťahuje na dno oceánu.
Biológ Shane Gero predpokladá, že vorvane v okolí Dominiky vylučujú viac exkrementov ako vorvane inde na svete. Presný dôvod však nie je známy. "Vorvane vlastne v istom zmysle za nás bojujú proti globálnemu otepľovaniu," vyhlásil Gero počas jedného rozhovoru.
Vznik rezervácie si vyžiada presmerovanie lodných trás, vorvane preto nebudú ohrozovať zrážky s loďami či zapletenie sa do rybárskych sietí. V rezervácii sa zachová udržateľný spôsob drobného rybolovu, potápanie sa za vorvaňmi či pozorovanie z člna, avšak v nižšej miere než v minulosti.