Bratislava 26. decembra (TASR) - Pokiaľ chcú ľudia pomôcť s prikrmovaním lesnej zveri v zime, mali by osloviť užívateľa poľovného revíru. Ten rozhodne, zabezpečí prevzatie kvalitného krmiva a predloží ho na krmovisko pre zver. Pre TASR to povedala hovorkyňa Lesov SR Marína Debnárová.

"Neodporúča sa prikrmovanie zveri ľuďmi, keďže lákajú zver do blízkosti obydlí a následne táto zver môže spôsobovať škody, napríklad na ovocných stromoch," hovorí Debnárová.

Prikrmovanie zveri zabezpečuje užívateľ poľovného revíru, poľovnícka organizácia, cez svojich zamestnancov a členov. Tí predkladajú zveri kvalitné krmivá. Podľa hovorkyne ide o objemové (seno, senáže), jadrové (kukurica, jačmeň, ovos, pšenica), respektíve dužinaté krmivo (repa, jablká).

"Krmivo je dostupné na zriadených a schválených krmoviskách, kde sú senníky, stoly, válovce, soľníky a podobne. Krmivá sa predkladajú do takto zriadených zariadení, aby sa predišlo ich znehodnoteniu," vysvetlila Debnárová. Zdôrazňuje, že poľovníci v žiadnom prípade nepredkladajú krmivá vo veľkých množstvách na zem, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu. "Zaparilo by sa, nastúpili by plesne a následnou konzumáciou by zver trpela tráviacimi problémami," poznamenala Debnárová.

S prikrmovaním sa začína v čase núdze. "To znamená, že príslušný Okresný úrad určí obdobie času núdze, napríklad od 1. decembra do 31. marca, v závislosti od poveternostných podmienok, respektíve od výšky snehovej pokrývky," priblížila Debnárová.

Kŕmidlo pre vtáky treba umiestniť vysoko a na prehľadné miesto

Kŕmidlo pre vtáčiky treba umiestniť na prehľadné miesto a zároveň dostatočne vysoko. Dôvodom je, aby vtáky mohli včas uniknúť pre predátormi, ako sú domáce mačky či jastrab. Pre TASR to uviedla zoologička Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Andrea Lešová.

Foto: TASR - Pavol Remiaš

"Kŕmidlo je vhodné funkčne skonštruovať tak, aby bolo uľahčené dosypávanie krmiva a tiež aby bolo krmivo chránené pred navlhnutím, teda malo striešku a tiež okraje, ako ochranu pred prípadným odfúknutím krmiva," radí Lešová. Zavesené by malo byť 1,5 metra nad zemou a vo vzdialenosti dva metre od najbližšieho stromu.

Lešová podotýka, že kŕmidlá by nemali byť v blízkosti ciest či presklených plôch. Mohlo by to mať za následok vyššiu úmrtnosť pri strete s dopravou alebo s pre ne neviditeľnými plochami.

Pre vtákov poslúži aj plastové kŕmidlo, ktoré je však väčšinou vhodné len pre jedného jedinca. Na drevené sa zmestí naraz viac vtákov, priblížila zoologička. Farba kŕmidla podľa Lešovej nerozhoduje.

"Pre mnohé druhy vtákov je vhodná zmes slnečnice, semená repky olejnej, ovsené vločky, proso, oriešky (vlašské či lieskové), ovos, konopné a ľanové semeno, mak, horčičné semeno, loj, kukurica," povedala pre TASR. Lešová dodal, že dlhodobým riešením prikrmovania je výsadba bobuľonosných kríkov alebo stromov, ktoré rodia semená a plody. Sú tak v zime zdrojom potravy pre chránené druhy vtákov.