Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medvede majú záujem prekonať bariéru na kontajneroch desať až 20 sekúnd. V ojedinelých prípadoch približne 15 minút.
Autor TASR
Košice 21. júla (TASR) – V košickej zoologickej záhrade v stredu testovali takzvanú psychologickú akustickú bariéru, ktorá má zveri zabrániť vyberať odpad z kontajnerov. Počas prvých 60 minút medveď Žabo nemal záujem o odpadovú nádobu, z ktorej vychádzali zvuky pripomínajúce elektrický ohradník. Napokon sa však do nej pustil.
Cieľom výskumu bolo preveriť správanie zoologického medveďa a jeho reakciu na psychologickú bariéru. Vo výbehu boli umiestnené dve 120-litrové nádoby na odpad, ktoré boli poliate medom, umiestnili na ne aj kusy vianočky. Obe boli obkolesené napodobneninou elektrického ohradníka. Jedna nádoba bola v železnej klietke ukotvenej v zemi. Napriek snahe ju medveď neprevrátil ani sa do nej nedostal. Druhý kontajner, v ktorom bol reproduktor vydávajúci zvuk ohradníka, medveďa sprvu nelákal.
„Naše medvede poznajú, čo je elektrický ohradník. V týchto prototypoch elektrina nebola. Na zvuk, ktorý vydáva, medveď reagoval a v podstate už do toho kontajnera nešiel a stratil oň záujem,“ povedal vedúci zoologického oddelenia Patrik Pastorek.
Po viac než hodine však medveď bariéru prekonal. Ako uviedol autor projektu Maroš Voronič, ku kontajneru s reproduktorom pristupoval sprvu veľmi opatrne.
„V závere zareagoval tak, že prebúral bariéru, ale po tom kontajneri išiel tak, ako keď je elektrický ohradník zapnutý, pod prúdom. Splnil to, čo sme čakali, a to, že sa bude k atrape správať tak, akoby bola skutočná,“ povedal s tým, že medvede sú inteligentné zvieratá, no z tohto experimentu vyplýva, že niektoré situácie nedokážu posúdiť detailne.
Podobný výskum realizujú aj vo Vysokých Tatrách, kde sa zaoberajú dlhodobým problémom s výskytom medveďom pri kontajneroch v intraviláne a ich prevrhnutiami. „Máme jeden reproduktor, ktorý sa púšťa osem hodín cez noc. Na fotopasciach vidieť, že sa medveď vôbec ku košu nepriblíži,“ dodala za rodinnú firmu, ktorá sa zaoberá vývojom technických riešení na ochranu odpadu, Adriana Voroničová.
Voronič doplnil, že medvede majú podľa ich monitoringu záujem prekonať bariéru na kontajneroch desať až 20 sekúnd. V ojedinelých prípadoch približne 15 minút. Ak sa im to podarí, podľa neho ide skôr o zlyhanie dielenského spracovanie než samotného princípu konštrukcie.
Cieľom výskumu bolo preveriť správanie zoologického medveďa a jeho reakciu na psychologickú bariéru. Vo výbehu boli umiestnené dve 120-litrové nádoby na odpad, ktoré boli poliate medom, umiestnili na ne aj kusy vianočky. Obe boli obkolesené napodobneninou elektrického ohradníka. Jedna nádoba bola v železnej klietke ukotvenej v zemi. Napriek snahe ju medveď neprevrátil ani sa do nej nedostal. Druhý kontajner, v ktorom bol reproduktor vydávajúci zvuk ohradníka, medveďa sprvu nelákal.
„Naše medvede poznajú, čo je elektrický ohradník. V týchto prototypoch elektrina nebola. Na zvuk, ktorý vydáva, medveď reagoval a v podstate už do toho kontajnera nešiel a stratil oň záujem,“ povedal vedúci zoologického oddelenia Patrik Pastorek.
Po viac než hodine však medveď bariéru prekonal. Ako uviedol autor projektu Maroš Voronič, ku kontajneru s reproduktorom pristupoval sprvu veľmi opatrne.
„V závere zareagoval tak, že prebúral bariéru, ale po tom kontajneri išiel tak, ako keď je elektrický ohradník zapnutý, pod prúdom. Splnil to, čo sme čakali, a to, že sa bude k atrape správať tak, akoby bola skutočná,“ povedal s tým, že medvede sú inteligentné zvieratá, no z tohto experimentu vyplýva, že niektoré situácie nedokážu posúdiť detailne.
Podobný výskum realizujú aj vo Vysokých Tatrách, kde sa zaoberajú dlhodobým problémom s výskytom medveďom pri kontajneroch v intraviláne a ich prevrhnutiami. „Máme jeden reproduktor, ktorý sa púšťa osem hodín cez noc. Na fotopasciach vidieť, že sa medveď vôbec ku košu nepriblíži,“ dodala za rodinnú firmu, ktorá sa zaoberá vývojom technických riešení na ochranu odpadu, Adriana Voroničová.
Voronič doplnil, že medvede majú podľa ich monitoringu záujem prekonať bariéru na kontajneroch desať až 20 sekúnd. V ojedinelých prípadoch približne 15 minút. Ak sa im to podarí, podľa neho ide skôr o zlyhanie dielenského spracovanie než samotného princípu konštrukcie.
