Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedince majú podľa ornitológov prílet na hniezdiská načasovaný na obdobie, keď tam nájdu dostatok potravy. Tú okrem hrabošov tvorí najmä hmyz ako kobylky či koníky.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) - Na Slovensko prišli zo zimovísk sokoly kobcovité, preleteli vyše 7000 kilometrov. Ide o najviac ohrozeného vtáka. Ornitológovia ich sledujú a pripravujú podmienky, aby sokoly zahniezdili v čo najvyššom počte. TASR o tom informovala organizácia Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).
Jedince majú podľa ornitológov prílet na hniezdiská načasovaný na obdobie, keď tam nájdu dostatok potravy. Tú okrem hrabošov tvorí najmä hmyz ako kobylky či koníky. "Doposiaľ sa vrátilo viac ako 20 jedincov," poznamenal Roman Slobodník z RPS.
Tomáš Veselovský z tímu európskeho projektu LIFE Steppe on border tvrdí, že robia všetko pre to, aby sokoly kobcovité na Slovensku nevyhynuli. V roku 2012 nebol známy ani jediný hniezdiaci pár, vlani tu hniezdilo 17 párov. "V súčasnosti sa zameriavame na pretváranie krajiny. V území totiž chýbajú produkčné prvky, ako sú medze či kvetnaté úhory, ktoré sú životne dôležité najmä pre rôzne druhy hmyzu. Z toho dôvodu majú sokoly kobcovité nedostatok lovísk," povedal.
S ďalšími projektovými partnermi postupne pracujú na pretvorení viac ako 112 hektárov monokultúrnych polí na pestré porasty. "Prvé pozemky sme na jar osiali špeciálnou zmesou rastlín, ktoré tak poskytnú potravu pre hmyz počas celej sezóny. V doposiaľ sterilnej poľnohospodárskej krajine vznikajú doslova ostrovy života," priblížil Veselovský. Doplnil, že okrem sokolov kobcovitých z toho profitujú aj dropy veľké alebo kŕdliky jarabíc poľných.
Okrem vytvorenia lovísk pre sokoly vyvesili odborníci desiatky búdok. "Keď je vhodných hniezd málo, pomáhame im inštalovaním búdok. Sokoly kobcovité hniezdia v kolóniách, preto im vyhovuje, keď sú búdky blízko seba. Prvé dve desiatky jedincov boli už minulý týždeň pozorované vo vetrolamoch, kde zvyknú hniezdiť," podotkol Slobodník. Priaznivé podmienky na hniezdenie aj vhodné potravné biotopy podľa neho dávajú dobrý základ, aby populácia sokola kobcovitého konečne prosperovala.
Sokoly kobcovité, nazývané tiež červenonohé, kedysi podľa Slobodníka žili v desiatkach lokalít juhozápadného a juhovýchodného Slovenska. V súčasnosti pravidelne hniezdia v chránenom vtáčom území pri Bratislave. Druh zimuje najmä v Angole, Botswane a Namíbii.
Jedince majú podľa ornitológov prílet na hniezdiská načasovaný na obdobie, keď tam nájdu dostatok potravy. Tú okrem hrabošov tvorí najmä hmyz ako kobylky či koníky. "Doposiaľ sa vrátilo viac ako 20 jedincov," poznamenal Roman Slobodník z RPS.
Tomáš Veselovský z tímu európskeho projektu LIFE Steppe on border tvrdí, že robia všetko pre to, aby sokoly kobcovité na Slovensku nevyhynuli. V roku 2012 nebol známy ani jediný hniezdiaci pár, vlani tu hniezdilo 17 párov. "V súčasnosti sa zameriavame na pretváranie krajiny. V území totiž chýbajú produkčné prvky, ako sú medze či kvetnaté úhory, ktoré sú životne dôležité najmä pre rôzne druhy hmyzu. Z toho dôvodu majú sokoly kobcovité nedostatok lovísk," povedal.
S ďalšími projektovými partnermi postupne pracujú na pretvorení viac ako 112 hektárov monokultúrnych polí na pestré porasty. "Prvé pozemky sme na jar osiali špeciálnou zmesou rastlín, ktoré tak poskytnú potravu pre hmyz počas celej sezóny. V doposiaľ sterilnej poľnohospodárskej krajine vznikajú doslova ostrovy života," priblížil Veselovský. Doplnil, že okrem sokolov kobcovitých z toho profitujú aj dropy veľké alebo kŕdliky jarabíc poľných.
Okrem vytvorenia lovísk pre sokoly vyvesili odborníci desiatky búdok. "Keď je vhodných hniezd málo, pomáhame im inštalovaním búdok. Sokoly kobcovité hniezdia v kolóniách, preto im vyhovuje, keď sú búdky blízko seba. Prvé dve desiatky jedincov boli už minulý týždeň pozorované vo vetrolamoch, kde zvyknú hniezdiť," podotkol Slobodník. Priaznivé podmienky na hniezdenie aj vhodné potravné biotopy podľa neho dávajú dobrý základ, aby populácia sokola kobcovitého konečne prosperovala.
Sokoly kobcovité, nazývané tiež červenonohé, kedysi podľa Slobodníka žili v desiatkach lokalít juhozápadného a juhovýchodného Slovenska. V súčasnosti pravidelne hniezdia v chránenom vtáčom území pri Bratislave. Druh zimuje najmä v Angole, Botswane a Namíbii.
