Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Útulkovo

Na úder hromu pri búrke je zviera pripravené, na ohňostroj nie

Ilustračná snímka. FOTO TASR/AP Foto: TASR

Opakované vystavenie neočakávaným a nepredvídateľným hlasitým zvukom môže u mnohých zvierat spôsobiť fóbiu, čo neskôr v budúcnosti zosilňuje ich panické reakcie na hlasný zvuk.

Košice 31. decembra (TASR) - V súvislosti so silvestrovskými oslavami odborníci pripomínajú, že používanie pyrotechniky predstavuje pre zvieratá nadmerný stres a pre niektoré môže mať za následok zdravotné problémy, zranenia či dokonca až smrť. Vyzývajú preto na iné, pokojnejšie formy vítania nového roka.

"Explózie z pyrotechniky vnímajú zvieratá ako nadmerný, ale najmä neočakávaný hluk spojený s iskrením a nepríjemnými výparmi. Pre niektoré jedince to môže predstavovať hrozbu a môžu zareagovať útokom alebo útekom," uviedla veterinárna lekárka z Kliniky malých zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach Martina Karasová. Prejavy strachu môžu byť podľa nej rôzne, zviera sa môže pokúšať utiecť alebo schovať, môže byť nepokojné, lapať po dychu, triasť sa, slintať. "Ďalšími prejavmi môže byť intenzívna vokalizácia, pomočenie, defekácia, hyperaktivita, tráviace poruchy, záchvaty až šok."

Pre zvieratá je prirodzené, že sa obávajú hlasných zvukov, pretože ich sluch je oveľa citlivejší ako sluch ľudí. Nadmerný hluk spustí v ich nervovom systéme stav úzkosti, stresu alebo strachu. Prirodzený inštinkt ich v takejto situácii navádza k úteku. Dôležitým faktom je, že zvuky ohňostroja a pocity z neho sú pre zviera úplne inou skúsenosťou ako zvuky prírody, napríklad pri búrke. Opakované vystavenie neočakávaným a nepredvídateľným hlasitým zvukom môže u mnohých zvierat spôsobiť fóbiu, čo neskôr v budúcnosti zosilňuje ich panické reakcie na hlasný zvuk, priblížila ďalej hovorkyňa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach Zuzana Bobriková.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Hluk spôsobený ohňostrojmi a pyrotechnikou môže viesť k poškodeniu alebo strate sluchu. Škodlivé častice, ako jemný prach, ktoré sa uvoľňujú pri výbuchu, sú pri vdýchnutí toxické. "Ohňostroj nepredstavuje nebezpečenstvo len pre zvieratá, ktoré žijú alebo sa pohybujú v exponovanej oblasti, ale vzduchom sa toxický prach šíri aj na vzdialenejšie miesta. U zvierat, najmä u mačiek a psov, existuje riziko olízania alebo zjedenia zvyškov po ohňostroji, ktoré obsahujú toxické zložky, napríklad rôzne kovy, ktoré môžu spôsobiť zvieratám otravu. Zvieratá, ktoré sa ocitnú v blízkosti vybuchujúcej pyrotechniky, sú vystavené riziku popálenín alebo poškodenia očí. Neopatrné používanie zábavnej pyrotechniky môže spôsobiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám, tiež voľne žijúcim, zmrzačenie a smrteľné nehody," upozornila Karasová.

Niektoré zvieratá trpia aj strachom spôsobeným iným typom hluku, napríklad búrkou, no hrmeniu predchádzajú "varovné znamenia", čiže zvieratá sa na ne, na rozdiel od výbuchov pyrotechniky, dokážu vopred pripraviť.

Vo všeobecnosti patria medzi najcitlivejšie zvieratá voči pyrotechnike psy a kone. Podľa dostupných štúdií trpí až 45 percent psov fóbiou z ohňostrojov a takmer 80 percent koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi, ktoré u tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, keď sa napríklad snažia preskočiť plot. Vtákom môže hluk z výbuchov spôsobiť zrýchlenie srdcového rytmu - tachykardiu až smrť. Pre výrazný stres, ktorý im pyrotechnika spôsobuje, opustia dočasne alebo natrvalo miesta, kde hniezdia. Mnoho vtákov, ktoré v panike odletia zo svojich hniezd, sa už nedokážu do nich vrátiť a ich mláďatá ostanú opustené. Dezorientácia a stres môže tiež spôsobiť nalietavanie do budov, zranenia a smrť, pripomína Bobriková.