Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ochorenie vyvolávajú vlasovce rodu Dirofilaria, prenášačom parazita sú rôzne druhy komárov.
Autor TASR
Bratislava 10. augusta (TASR) – Najviac zvierat infikovaných parazitným ochorením dirofilarióza, ktoré prenášajú rôzne druhy komárov, sa vyskytuje v juhozápadnej a juhovýchodnej časti Slovenska. Parazity infikujú najmä psovité mäsožravce, mačky či iné mäsožravce a príležitostne aj človeka. Pre TASR to priblížila docentka Zuzana Hurníková z Parazitologického ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) s tým, že pod ich rozšírenie sa podpisuje klimatická zmena.
"Z pôvodných hyperendemických oblastí v povodí rieky Pád v Taliansku sa na prelome tisícročí začal parazit šíriť do iných častí Európy a v roku 2005 bol prvýkrát potvrdený jeho výskyt aj na Slovensku, v okresoch Bratislava a Komárno," povedala. Klimatická zmena, predovšetkým globálne otepľovanie spojené s prívalovými dažďami a záplavami, s následným premnožením komárov, ako aj zvýšená migrácia najmä domácich mäsožravcov, sú podľa nej považované za hlavné rizikové faktory šírenia sa mnohých prenášaných infekcií. "V súčasnosti je práve dirofilarióza považovaná za najrýchlejšie sa šíriace článkonožcami prenášané ochorenie," doplnila.
Ochorenie vyvolávajú vlasovce rodu Dirofilaria, prenášačom parazita sú rôzne druhy komárov. "Vplyv urbanizácie a antropizácie krajiny na populácie komárov a ich častý výskyt v obývaných oblastiach je považovaný za kľúčový faktor v šírení vektormi prenášaných patogénov a predstavuje riziko pre domáce mäsožravce a rovnako aj pre človeka," vysvetlila Hurníková.
Priblížila, že prvý rozsiahly epidemiologický výskum, realizovaný na Parazitologickom ústave SAV v rokoch 2005 až 2015 na celom území Slovenska, ukázal prítomnosť infekcie u dvoch až 25 percent vyšetrených psov, zaznamenali sa veľké geografické rozdiely v prevalencii. "Najviac infikovaných zvierat sa vyskytuje v juhozápadnej a juhovýchodnej časti krajiny, kde klimatické podmienky najviac vyhovujú jednak komárom, ale sú rovnako vhodné aj pre vývojový cyklus dirofilárií," ozrejmila odborníčka.
Počas spomínaného výskumu prevládal druh D. repens, ktorý spôsobuje podkožnú formu ochorenia. "V ostatných rokoch, od roku 2016, však dochádza k zmene epidemiologického obrazu a do popredia sa predovšetkým v oblasti juhozápadného Slovenska dostáva druh D. immitis, pôvodca závažnejšej srdcovo-pľúcnej formy dirofilariózy, ktorá nezriedka môže končiť úhynom nakazeného jedinca," uviedla Hurníková.
Liečba dirofilariózy je zdĺhavá a najmä v prípade srdcovej červivosti nie vždy úspešná, kľúčom k ochrane zvierat pred infekciou je preto podľa nej prevencia. Spočíva v aplikácii prípravkov s repelentným účinkom, ako sú obojky alebo spot-on prípravky. "Odporúča sa začať s aplikáciou aspoň mesiac pred obdobím výskytu komárov, dodržiavať odporúčanú frekvenciu aplikácie a ukončiť ju približne mesiac po skončení sezóny komárov," pripomenula Hurníková. Zároveň je potrebné preventívne chrániť psy aj pred plánovanou cestou do zahraničia a do rizikových oblastí.
"Z pôvodných hyperendemických oblastí v povodí rieky Pád v Taliansku sa na prelome tisícročí začal parazit šíriť do iných častí Európy a v roku 2005 bol prvýkrát potvrdený jeho výskyt aj na Slovensku, v okresoch Bratislava a Komárno," povedala. Klimatická zmena, predovšetkým globálne otepľovanie spojené s prívalovými dažďami a záplavami, s následným premnožením komárov, ako aj zvýšená migrácia najmä domácich mäsožravcov, sú podľa nej považované za hlavné rizikové faktory šírenia sa mnohých prenášaných infekcií. "V súčasnosti je práve dirofilarióza považovaná za najrýchlejšie sa šíriace článkonožcami prenášané ochorenie," doplnila.
Ochorenie vyvolávajú vlasovce rodu Dirofilaria, prenášačom parazita sú rôzne druhy komárov. "Vplyv urbanizácie a antropizácie krajiny na populácie komárov a ich častý výskyt v obývaných oblastiach je považovaný za kľúčový faktor v šírení vektormi prenášaných patogénov a predstavuje riziko pre domáce mäsožravce a rovnako aj pre človeka," vysvetlila Hurníková.
Priblížila, že prvý rozsiahly epidemiologický výskum, realizovaný na Parazitologickom ústave SAV v rokoch 2005 až 2015 na celom území Slovenska, ukázal prítomnosť infekcie u dvoch až 25 percent vyšetrených psov, zaznamenali sa veľké geografické rozdiely v prevalencii. "Najviac infikovaných zvierat sa vyskytuje v juhozápadnej a juhovýchodnej časti krajiny, kde klimatické podmienky najviac vyhovujú jednak komárom, ale sú rovnako vhodné aj pre vývojový cyklus dirofilárií," ozrejmila odborníčka.
Počas spomínaného výskumu prevládal druh D. repens, ktorý spôsobuje podkožnú formu ochorenia. "V ostatných rokoch, od roku 2016, však dochádza k zmene epidemiologického obrazu a do popredia sa predovšetkým v oblasti juhozápadného Slovenska dostáva druh D. immitis, pôvodca závažnejšej srdcovo-pľúcnej formy dirofilariózy, ktorá nezriedka môže končiť úhynom nakazeného jedinca," uviedla Hurníková.
Liečba dirofilariózy je zdĺhavá a najmä v prípade srdcovej červivosti nie vždy úspešná, kľúčom k ochrane zvierat pred infekciou je preto podľa nej prevencia. Spočíva v aplikácii prípravkov s repelentným účinkom, ako sú obojky alebo spot-on prípravky. "Odporúča sa začať s aplikáciou aspoň mesiac pred obdobím výskytu komárov, dodržiavať odporúčanú frekvenciu aplikácie a ukončiť ju približne mesiac po skončení sezóny komárov," pripomenula Hurníková. Zároveň je potrebné preventívne chrániť psy aj pred plánovanou cestou do zahraničia a do rizikových oblastí.
