Bratislava 18. februára (TASR) - Slovenské zoologické záhrady majú výrazne obmedzené zdroje financovania a tým aj minimalizované možnosti rozvoja. Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Vyzýva preto na zmenu systému ich financovania, ktoré musí byť viaczdrojové. Slovenské zoo by mali mať možnosť získavať dotácie od štátu či vyšších územných celkov (VÚC), ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov.
Národná zoologická záhrada Bojnice je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia. Jej financovanie je aj v prípade veľkých investičných projektov stabilné, najmä vďaka kontraktu s rezortom, tvrdí NKÚ. Ďalšie tri mestské zoo v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi sú financované z mestského rozpočtu, respektíve vlastných príjmov zo vstupného a predaja suvenírov. Na archívnej snímke ťava v zoo v Bojniciach a v pozadí Bojnický zámok.Foto: TASR "Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby," konštatuje NKÚ.
Majetok miest a štátu, s ktorým tieto štyri zoologické záhrady hospodária, predstavuje podľa kontrolórov 110 miliónov eur. Tí preverili, ako manažment zoologických záhrad hospodári s financiami, ako sa mu darí napĺňať schválené strategické dokumenty s dôrazom na zhodnocovanie a modernizáciu verejného majetku.
Podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy poukazuje na nepomer priamej finančnej podpory zoologických záhrad a futbalových klubov. "Kým činnosť ZOO je viac-menej závislá len od príspevku z rozpočtu miestnej samosprávy, športové kluby získavajú na svoju činnosť výrazne vyššie dotácie nielen zo strany štátu, ale aj verejných rozpočtov miest, obcí či regionálnych samospráv," poznamenal. Na archívnej snímke podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Mestské zoologické záhrady hospodárili v roku 2020 s rozpočtom šesť miliónov, bojnická záhrada mala k dispozícii štyri milióny eur. "Kontrolný úrad na základe vecného porovnania výsledkov z dvoch ostatných kontrol môže konštatovať, že bezmála dve tretiny účelových dotácií poskytovaných samosprávami smeruje v priebehu roka do podpory športu. Zo sumy 42 miliónov smeruje 16 miliónov eur do rozpočtov športových klubov," uviedol Andrassy.
NKÚ tvrdí, že v záujme ďalšieho udržateľného rozvoja zoologických záhrad by malo dôjsť k úprave systému ich financovania. Ide o nastavenie nových, transparentných pravidiel viaczdrojového financovania zo strany zriaďovateľa i štátu prostredníctvom účelových dotácií. Z hľadiska nadregionálneho významu zoo by sa na ich financovaní mali podieľať tiež VÚC, zhodnotili kontrolóri. Na archívnej snímke z 21. apríla 2015 lama alpaka (vľavo) a jahňa ovce maďarskej v zoologickej záhrade v Spišskej Novej Vsi.Foto: TASR - Oliver Ondráš "Výsledky kontroly zaslal predseda národných kontrolórov parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredia s návrhom, aby poslanci uznesením určili Ministerstvo životného prostredia SR za koordinátora spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad," spresnil NKÚ. Dodal, že výsledkom by malo byť legislatívne riešenie problematiky plnenia odborných úloh zoologických záhrad a tiež nastavenie pravidiel viaczdrojového financovania zoo s využitím účelových dotácií.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa stotožňuje s výzvou nastaviť transparentné pravidlá financovania zoologických záhrad na Slovensku, za otázne však považuje to, či by sa práve envirorezort mal stať koordinátorom spracovania národnej stratégie rozvoja zoologických záhrad, ako odporúča NKÚ. Poukazuje pritom na to, že by išlo o zásah do rozdelenia kompetencií a spôsobu financovania štátnych orgánov a samospráv. "Preto o tejto otázke musia rozhodnúť vláda a parlament," objasnilo ministerstvo.
