Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zahniezdenie myšiarky v regióne okolo Trnavy podľa Romana Slobodníka z Ochrany dravcov na Slovensku súvisí s vysokým stavom hraboša poľného, ktorý je pre ne obľúbenou korisťou.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 20. júna (TASR) - Hniezdenie sovy myšiarky je na Slovensku veľmi nepravidelné a vzácne. Jeden pár sa nachádza v okrese Michalovce a v trnavskom regióne našli ornitológovia päť teritórií. Hniezdenie myšiarky tu bolo naposledy zaznamenané v roku 2018. TASR o tom informovalo občianske združenie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).
Zahniezdenie myšiarky v regióne okolo Trnavy podľa Romana Slobodníka z RPS súvisí s vysokým stavom hraboša poľného, ktorý je pre ne obľúbenou korisťou. "Sú roky, keď sa hniezdiace myšiarky močiarne vôbec nepodarí dohľadať a aj keď hniezdia, ide o sporadický výskyt niekoľkých párov," skonštatovali ornitológovia. Podobne je to podľa nich aj v prípade kane popolavej, u ktorej zatiaľ tento rok evidujú dva páry v okrese Nové Zámky.
Oba vtáčie druhy hniezdia na zemi. Pre znášanie vajec a výchovu potomstva si často vyberú polia. Preto je podľa RPS dôležité lokalizovať hniezdo včas a dohodnúť sa s užívateľom pozemkov na jeho ochrane.
"Ochrana hniezda myšiarok močiarnych a ich potomstva je mimoriadne náročná. Mláďatká sa totiž začnú pohybovať v okolí veľmi skoro po vyliahnutí, keď ešte nie sú samostatné. S farmármi sme v kontakte, o mieste hniezdenia vedia a pri prácach budú postupovať s ohľadom na výskyt sovičiek," priblížil Slobodník.
Ornitológovia poukazujú aj na ochranu hniezd kane popolavej. Tomáš Veselovský z RPS opisuje, že v okruhu piatich metrov okolo hniezda postavia oplôtok z pletiva. Ten farmárom vymedzí, pokiaľ ešte môžu vykonávať poľnohospodárske práce, a kde už je riziko vykosenia mláďat. "Pletivo zároveň slúži ako zábrana, aby mláďatá neopustili hniezdo počas žatvy. Začali sme už komunikáciu s farmármi ohľadom spolupráce pri ich ochrane," poznamenal Veselovský.
Občianske združenie apeluje na farmárov, aby si všímali prípadné hniezdenie vtákov na svojich pozemkoch. Ak ho spozorujú, mali by kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR alebo niektorú z ornitologických organizácií.
Zahniezdenie myšiarky v regióne okolo Trnavy podľa Romana Slobodníka z RPS súvisí s vysokým stavom hraboša poľného, ktorý je pre ne obľúbenou korisťou. "Sú roky, keď sa hniezdiace myšiarky močiarne vôbec nepodarí dohľadať a aj keď hniezdia, ide o sporadický výskyt niekoľkých párov," skonštatovali ornitológovia. Podobne je to podľa nich aj v prípade kane popolavej, u ktorej zatiaľ tento rok evidujú dva páry v okrese Nové Zámky.
Oba vtáčie druhy hniezdia na zemi. Pre znášanie vajec a výchovu potomstva si často vyberú polia. Preto je podľa RPS dôležité lokalizovať hniezdo včas a dohodnúť sa s užívateľom pozemkov na jeho ochrane.
"Ochrana hniezda myšiarok močiarnych a ich potomstva je mimoriadne náročná. Mláďatká sa totiž začnú pohybovať v okolí veľmi skoro po vyliahnutí, keď ešte nie sú samostatné. S farmármi sme v kontakte, o mieste hniezdenia vedia a pri prácach budú postupovať s ohľadom na výskyt sovičiek," priblížil Slobodník.
Ornitológovia poukazujú aj na ochranu hniezd kane popolavej. Tomáš Veselovský z RPS opisuje, že v okruhu piatich metrov okolo hniezda postavia oplôtok z pletiva. Ten farmárom vymedzí, pokiaľ ešte môžu vykonávať poľnohospodárske práce, a kde už je riziko vykosenia mláďat. "Pletivo zároveň slúži ako zábrana, aby mláďatá neopustili hniezdo počas žatvy. Začali sme už komunikáciu s farmármi ohľadom spolupráce pri ich ochrane," poznamenal Veselovský.
Občianske združenie apeluje na farmárov, aby si všímali prípadné hniezdenie vtákov na svojich pozemkoch. Ak ho spozorujú, mali by kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR alebo niektorú z ornitologických organizácií.
Zaujímavosti o myšiarkach
• Kým myšiarky močiarne hniezdia na zemi, myšiarky ušaté si vyberajú hniezda na stromoch, postavené inými druhmi (samé si hniezda nestavajú).
• Myšiarka má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Takýmto ochrancom plodín je predovšetkým myšiarka ušatá, naša najpočetnejšia sova.
• Všetky voľne žijúce druhy vtáctva sú na Slovensku zákonom chránené a majú určenú spoločenskú hodnotu. Ich ochrana je preto celospoločenským záujmom. Užívatelia pozemkov sa však nemusia obávať, že by hniezdenie chránených druhov na ich pozemkoch znamenalo výrazný problém. Celý postup sa vždy realizuje až po dohode s miestnymi farmármi, usmernenie poľnohospodárskych prác má dočasný charakter a je vymedzené len na minimálnej ploche. Niekedy nie sú potrebné žiadne opatrenia, ak napríklad mláďatá kaní opustia hniezdo ešte pred termínom žatvy. K vyznačeniu plochy okolo hniezda, ktorú je potrebné vynechať z agrotechnických zásahov, dochádza krátko pred ich realizáciou, nakoľko v záujme ochrany je tiež minimalizovať pohyb ľudí v blízkosti hniezda a minimalizovať riziko napadnutia mláďat predátormi, napríklad líškou.
• Biologická ochrana plodín spočíva v podporných opatreniach pre dravé vtáky a sovy, teda prirodzených predátorov hraboša poľného. Priamo na pole je vhodné umiestniť drevené konštrukcie v tvare písmena „T“, odkiaľ dravé vtáky striehnu na korisť. Do vetrolamov je možné nainštalovať polobúdky, ktoré sú vhodné pre sokola myšiara a myšiarku ušatú.
• V aktuálnom roku je v trnavskom regióne badateľná gradácia hraboša aj v podobe obsadenia všetkých hniezdnych príležitostí – búdok. Najpočetnejšie druhy, sokol myšiar a myšiarka ušatá, majú veľa mláďat, v prípade sokolov sme zaznamenali dokonca minimálne dve hniezda s až 8 mláďatkami, ktoré dospelý pár odchoval a úspešne z búdky vyleteli. Je to krásny príklad toho, ako početnosť predátora kopíruje početnosť svojej koristi.
• Kým myšiarky močiarne hniezdia na zemi, myšiarky ušaté si vyberajú hniezda na stromoch, postavené inými druhmi (samé si hniezda nestavajú).
• Myšiarka má počas roka spotrebu priemerne dva hraboše denne. Jeden hraboš je schopný zlikvidovať až 2 kg obilia, jediná sova môže zachrániť až 1,5 tony obilia ročne. Takýmto ochrancom plodín je predovšetkým myšiarka ušatá, naša najpočetnejšia sova.
• Všetky voľne žijúce druhy vtáctva sú na Slovensku zákonom chránené a majú určenú spoločenskú hodnotu. Ich ochrana je preto celospoločenským záujmom. Užívatelia pozemkov sa však nemusia obávať, že by hniezdenie chránených druhov na ich pozemkoch znamenalo výrazný problém. Celý postup sa vždy realizuje až po dohode s miestnymi farmármi, usmernenie poľnohospodárskych prác má dočasný charakter a je vymedzené len na minimálnej ploche. Niekedy nie sú potrebné žiadne opatrenia, ak napríklad mláďatá kaní opustia hniezdo ešte pred termínom žatvy. K vyznačeniu plochy okolo hniezda, ktorú je potrebné vynechať z agrotechnických zásahov, dochádza krátko pred ich realizáciou, nakoľko v záujme ochrany je tiež minimalizovať pohyb ľudí v blízkosti hniezda a minimalizovať riziko napadnutia mláďat predátormi, napríklad líškou.
• Biologická ochrana plodín spočíva v podporných opatreniach pre dravé vtáky a sovy, teda prirodzených predátorov hraboša poľného. Priamo na pole je vhodné umiestniť drevené konštrukcie v tvare písmena „T“, odkiaľ dravé vtáky striehnu na korisť. Do vetrolamov je možné nainštalovať polobúdky, ktoré sú vhodné pre sokola myšiara a myšiarku ušatú.
• V aktuálnom roku je v trnavskom regióne badateľná gradácia hraboša aj v podobe obsadenia všetkých hniezdnych príležitostí – búdok. Najpočetnejšie druhy, sokol myšiar a myšiarka ušatá, majú veľa mláďat, v prípade sokolov sme zaznamenali dokonca minimálne dve hniezda s až 8 mláďatkami, ktoré dospelý pár odchoval a úspešne z búdky vyleteli. Je to krásny príklad toho, ako početnosť predátora kopíruje početnosť svojej koristi.
