Vďaka zmenám v ochrane prírody sa šelmy vracajú na niekdajšie územia a dá sa očakávať viac ich konfliktov s pasúcim sa dobytkom.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) – Po návrate medveďov či vlkov do našej prírody by sa na salaše mali vrátiť mohutné strážne psy bez reťazí. Spolu s elektrickými ohradníkmi predstavuje účinné spôsoby, ako chrániť stáda. V súvislosti so začiatkom sezóny pasenia oviec to tvrdia odborníci zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorí upriamujú pozornosť na projekt Eurolargecarnivores.
„Tradícia ochrany stád psami u nás zanikla asi v polovici 20. storočia, keď sa z prírody takmer vytratili veľké šelmy. Ľudia ich hubili a nevnímali, že sú súčasťou prírody," povedal odborník na šelmy z WWF Slovensko Jerguš Tesák. Vďaka zmenám v ochrane prírody sa šelmy vracajú na niekdajšie územia a dá sa očakávať viac ich konfliktov s pasúcim sa dobytkom. "Na salašoch by nemali chýbať vycvičené pastierske psy v kombinácii so správne postavenými elektrickými ohradníkmi okolo košiarov," doplnil Tesák.
Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorý sa venuje výskumu vlkov a veľkých šeliem, potvrdil, že príčinou útokov na ovce je slabá ochrana salašov. „Na Slovensku sa ovce väčšinou pasú na otvorených priestranstvách bez oplotenia. Pastierske psy na salašoch síce 'prežili', ale väčšinou sú priviazané na reťazi," skonštatoval. Pastierov síce varujú pred príchodom „menej odhodlaných" útočníkov, no skutočným útokom medveďa či vlka nedokážu zabrániť. Priviazané psy väčšinou stíchnu, pretože si uvedomia, v akej sú nevýhode. „Ak nie sú voľní, nedokážu vytvoriť ochrannú formáciu. Ak by to mohli urobiť, vlci si väčšinou uvedomia potenciálne nebezpečenstvo a útok si rozmyslia," ozrejmil Finďo, ktorý pomáhal farmárom s výchovou kvalitných šteniat. V súčasnosti v oblasti stredného Slovenska stráži ovce asi 60 vycvičených pastierskych psov.
Správne vycvičené pastierske strážne psy musia podľa odborníkov vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti. Nesmú im ubližovať a nesmú ohrozovať ani návštevníkov farmy či salaša. O návrat takýchto psov sa snaží i projekt Eurolargecarnivores, na ktorom spolupracuje 18 európskych krajín.
Podľa WWF chce otvárať témy spolužitia ľudí so šelmami, vytvoriť priestor pre komunikáciu rôznorodých skupín a podporovať šírenie úspešných riešení na ochranu hospodárskych zvierat a na predchádzanie konfliktov so šelmami.
Ďalšími piliermi dobrej ochrany salašov sú podľa expertov elektrické ohradníky a samotní pastieri, preto je potrebné podporiť vzdelávanie v týchto profesiách na stredných odborných školách.
„Tradícia ochrany stád psami u nás zanikla asi v polovici 20. storočia, keď sa z prírody takmer vytratili veľké šelmy. Ľudia ich hubili a nevnímali, že sú súčasťou prírody," povedal odborník na šelmy z WWF Slovensko Jerguš Tesák. Vďaka zmenám v ochrane prírody sa šelmy vracajú na niekdajšie územia a dá sa očakávať viac ich konfliktov s pasúcim sa dobytkom. "Na salašoch by nemali chýbať vycvičené pastierske psy v kombinácii so správne postavenými elektrickými ohradníkmi okolo košiarov," doplnil Tesák.
Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorý sa venuje výskumu vlkov a veľkých šeliem, potvrdil, že príčinou útokov na ovce je slabá ochrana salašov. „Na Slovensku sa ovce väčšinou pasú na otvorených priestranstvách bez oplotenia. Pastierske psy na salašoch síce 'prežili', ale väčšinou sú priviazané na reťazi," skonštatoval. Pastierov síce varujú pred príchodom „menej odhodlaných" útočníkov, no skutočným útokom medveďa či vlka nedokážu zabrániť. Priviazané psy väčšinou stíchnu, pretože si uvedomia, v akej sú nevýhode. „Ak nie sú voľní, nedokážu vytvoriť ochrannú formáciu. Ak by to mohli urobiť, vlci si väčšinou uvedomia potenciálne nebezpečenstvo a útok si rozmyslia," ozrejmil Finďo, ktorý pomáhal farmárom s výchovou kvalitných šteniat. V súčasnosti v oblasti stredného Slovenska stráži ovce asi 60 vycvičených pastierskych psov.
Správne vycvičené pastierske strážne psy musia podľa odborníkov vyrastať spolu s ovcami, aby ich pokladali za najbližšie bytosti. Nesmú im ubližovať a nesmú ohrozovať ani návštevníkov farmy či salaša. O návrat takýchto psov sa snaží i projekt Eurolargecarnivores, na ktorom spolupracuje 18 európskych krajín.
Podľa WWF chce otvárať témy spolužitia ľudí so šelmami, vytvoriť priestor pre komunikáciu rôznorodých skupín a podporovať šírenie úspešných riešení na ochranu hospodárskych zvierat a na predchádzanie konfliktov so šelmami.
Ďalšími piliermi dobrej ochrany salašov sú podľa expertov elektrické ohradníky a samotní pastieri, preto je potrebné podporiť vzdelávanie v týchto profesiách na stredných odborných školách.