Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
WWF monitorovala 32.000 populácií viac ako 5000 druhov zvierat vrátane cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb.
Autor TASR
Paríž/Bratislava 13. októbra (TASR) - Niektoré sledované populácie voľne žijúcich zvierat sa za uplynulých 50 rokov zmenšili v priemere o 69 percent. Vyplýva to zo správy Živá planéta (Living Planet), ktorá analyzuje stav Zeme a vplyv ľudskej činnosti. Vo štvrtok ju zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF). TASR správu prevzala z agentúry AFP a stránky WWF.
"Nové údaje svedčia o zničujúcom poklese populácií voľne žijúcich živočíchov – najmä v tropických oblastiach, ktoré sú oblasťami s najväčšou biodiverzitou na svete," vyhlásil riaditeľ WWF Marco Lambertini. Dodal, že na zvrátenie tohto trendu bude potrebné zaviesť "systémové zmeny".
WWF monitorovala 32.000 populácií viac ako 5000 druhov zvierat vrátane cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb. Okrem jedincov žijúcich v trópoch zaznamenali najväčší pokles aj u sladkovodných živočíchov – až o 83 percent.
Pokles početnosti populácií sladkovodných druhov spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť spôsobená úpravami riek a mokradí a výstavbou bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov, pričom aj na Slovensku patria sťahovavé ryby medzi najohrozenejšie, upozorňuje WWF.
"Aj na Slovensku narážame na to, že sa téme ochrany migračných trás živočíchov nevenuje dostatočná pozornosť. Zákon síce hovorí o ochrane ekologickej siete, avšak chýbajú verejne dostupné informácie o hlavných migračných trasách živočíchov," vysvetlila riaditeľka WWF pre Slovensko Miroslava Plassmann.
Lambertini uviedol, že údaje vyplývajúce zo správy Living Palent považuje za "mimoriadne znepokojujúce". Dodal, že svetoví lídri musia tiež prehodnotiť svoje škodlivé a nehospodárne poľnohospodárske praktiky ešte prv než skolabuje svetový potravinový reťazec. Zdôraznil tiež, že potravinové systémy "sú zodpovedné za 80 percent celkového odlesňovania".
Správa o stave planéty zaraďuje medzi hlavné ohrozenia rozmanitosti suchozemských živočíchov: poľnohospodárstvo, lov, ťažbu lesov, znečistenie, rozšírenie inváznych druhov a zmenu klímy. WWF preto vyzvala svetových predstaviteľov, ktorí sa zúčastnia na decembrovej Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15), aby "zintenzívnili svoje aktivity, lebo svet sa pozerá".
"Nové údaje svedčia o zničujúcom poklese populácií voľne žijúcich živočíchov – najmä v tropických oblastiach, ktoré sú oblasťami s najväčšou biodiverzitou na svete," vyhlásil riaditeľ WWF Marco Lambertini. Dodal, že na zvrátenie tohto trendu bude potrebné zaviesť "systémové zmeny".
WWF monitorovala 32.000 populácií viac ako 5000 druhov zvierat vrátane cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb. Okrem jedincov žijúcich v trópoch zaznamenali najväčší pokles aj u sladkovodných živočíchov – až o 83 percent.
Pokles početnosti populácií sladkovodných druhov spôsobuje najmä strata vhodných stanovíšť spôsobená úpravami riek a mokradí a výstavbou bariér na riekach, ktoré bránia migrácii rýb a ďalších vodných živočíchov, pričom aj na Slovensku patria sťahovavé ryby medzi najohrozenejšie, upozorňuje WWF.
"Aj na Slovensku narážame na to, že sa téme ochrany migračných trás živočíchov nevenuje dostatočná pozornosť. Zákon síce hovorí o ochrane ekologickej siete, avšak chýbajú verejne dostupné informácie o hlavných migračných trasách živočíchov," vysvetlila riaditeľka WWF pre Slovensko Miroslava Plassmann.
Lambertini uviedol, že údaje vyplývajúce zo správy Living Palent považuje za "mimoriadne znepokojujúce". Dodal, že svetoví lídri musia tiež prehodnotiť svoje škodlivé a nehospodárne poľnohospodárske praktiky ešte prv než skolabuje svetový potravinový reťazec. Zdôraznil tiež, že potravinové systémy "sú zodpovedné za 80 percent celkového odlesňovania".
Správa o stave planéty zaraďuje medzi hlavné ohrozenia rozmanitosti suchozemských živočíchov: poľnohospodárstvo, lov, ťažbu lesov, znečistenie, rozšírenie inváznych druhov a zmenu klímy. WWF preto vyzvala svetových predstaviteľov, ktorí sa zúčastnia na decembrovej Konferencii zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP15), aby "zintenzívnili svoje aktivity, lebo svet sa pozerá".
