Humenné 25. júla (TASR) – Podkúvanie koňa ako súčasť práce tradičného kováča je veľké umenie a nutné zlo zároveň. Povedal to pre TASR chovateľ koní, prevádzkovateľ hipoterapie a amatérsky kováč Štefan Barančík počas nedeľného podujatia z cyklu piatich remeselných tvorivých dielní v rámci projektu Oživené remeslá v expozícii ľudovej architektúry Vihorlatského múzea (VM) v Humennom s tým, že kováči sa v minulosti, keď boli kone nevyhnutným "pracovným nástrojom", nedostatku práce obávať nemuseli.

"Podkova sa niekedy vyrábala ručne z pásoviny. Bola to skutočne ťažká práca. Jednak musel kováč najprv vyrobiť podkovu potrebného tvaru, potom do nej urobiť diery na 'podkováky', klince, potom sa na to navarovali alebo vykúvali háky, bola to strašná práca. Okutie jedného koňa bola práca na celý deň," priblížil tradičné podkúvanie koňa. Pripomenul, že kováčstvo bolo v minulosti jedným z remesiel, v ktorých vynikali kočovní cigáni.

I dnes, keď si kováči uľahčujú prácu zakúpením "polotovaru" podkovy, je však správne podkutie koňa podľa Barančíka umením. "Na svete neexistujú dve rovnaké kopytá. Kutie koňa je dosť majstrovská robota, treba tú podkovičku prispôsobovať kopýtku," ozrejmil s tým, že dobre okutý kôň kladie kopyto s podkovou na zem tak, že podkova celou svojou styčnou plochou dosadá na zem naraz. Všetky podkovy preto musí kováč prispôsobiť každému kopytu individuálne. Ak správne nesedia, môžu mu spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Dôležité pri pravidelne podkúvanom koňovi je tiež, aby chodil medzi dvoma obutiami "bosý", interval "obutia" predstavuje približne dva až dva a pol mesiaca. Podľa Barančíka však určite netreba podkúvať koňa, ktorý to nepotrebuje. "Podkúvanie je nutné zlo. Pri bežnom využívaní koňa trebárs na agroturistické účely, na rekreačné účely, keď koník neťahá záprah, keď nebehá po tvrdom, kamenistom povrchu, keď nepracuje v lese alebo keď nesúťaží, podkovy mu netreba," povedal s tým, že práve pre využívanie koní na pracovné účely nemali v minulosti kováči o prácu núdzu.

Na druhom zo série podujatí venovaných tradičným remeslám sa mohli návštevníci okrem kováčstva oboznámiť i s tkáčstvom a plstením. Občianske združenie Fénix detská organizácia ich predstavila formou workshopov.

Projekt Oživené remeslá má v humenskom skanzene do konca leta ešte tri pokračovania. "V nedeľu 1. augusta sa nám predstaví korytár, 8. augusta to bude spracovanie hliny, cyklus bude ukončený 22. augusta, keď sa predstavia tradičné spôsoby pokrývania striech, šindliarstvo a spracovanie slamy," ozrejmil etnograf VM Jozef Fundák s tým, že múzeum skoncipovalo jednotlivé tvorivé dielne tak, aby predstavili spracovanie rôznych tradičných materiálov.