Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po odchytoch je potrebné plochu rozorať. Zabráni sa tak obsadeniu existujúcich nôr novými sysľami z bratislavského letiska, ktoré by ich považovali vhodné na zimovanie.
Autor TASR
Bratislava 14. júla (TASR) - V týchto dňoch neďaleko bratislavského letiska prebieha odchyt 700 až 900 jedincov chráneného sysľa pasienkového. Ide o najväčší záchranný odchyt sysľov na Slovensku. TASR o tom informovala Andrea Froncová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).
Odchyt realizujú ochranári preto, lebo v lokalite Pharos sa plánuje výstavba komplexu budov. "Výstavba budov bude prebiehať v zimnom období, keď všetky sysle spia zimným spánkom. Ak by sme záchranný odchyt nerealizovali, sysle by sme v tomto čase už nevedeli zachrániť, keďže spia a všetky by na lokalite zahynuli," vysvetlila Katarína Tuhárska z BROZ, manažérka projektu LIFE Syseľ.
Stavba prešla posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Developer podľa Ervína Hapla z projektového tímu ochrany sysľa pasienkového LIFE Syseľ dostal podmienku dostať chránené živočíchy z plochy, zabezpečiť ich odchyt a premiestnenie. "Z projektu potrebujeme posilniť viaceré geneticky chudobné lokality a založiť nové sysľoviská, takže odchytené syslíky doplníme na viaceré lokality a niektoré pôjdu na úplne nové lokality, kde sysle kedysi boli, ale už tam lokálne vyhynuli," poznamenal.
Prebiehajúci odchyt pri letisku je podľa BROZ logisticky náročná akcia. Odchyt zastrešuje tím ochranárov zo Štátnej ochrany prírody SR. Realizuje ho BROZ, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, zoo Bojnice, organizácie AlkaWildlife a zapojení sú aj preškolení dobrovoľníci. Kontrolujú pasce každých desať minút, aby v teple odchytené sysle neuhynuli. Odborníci im pred presunom vezmú aj vzorky tkaniva na DNA analýzy, Prírodovedecká fakulta sleduje aj výskyt parazitov a chorôb.
Po odchytoch je potrebné plochu rozorať. Zabráni sa tak obsadeniu existujúcich nôr novými sysľami z bratislavského letiska, ktoré by ich považovali vhodné na zimovanie. Organizácia vysvetľuje, že v čerstvo pooranej ploche sa sysľom ťažko pohybuje a nebudú mať tendenciu si tam hĺbiť nové nory.
"Sysle budeme ihneď po odchytení premiestňovať na deväť lokalít na západnom Slovensku, keďže z genetických testov vyšla príbuznosť syslích vetiev na západnom, strednom a východnom Slovensku, takže by ich nebolo vhodné medzi sebou miešať," povedala Tuhárska. Na troch z týchto lokalít sa sysle vyskytujú, no je ich tam málo. Šesť sysľovísk zakladajú počas projektu nanovo. Časť sysľov ide aj do rozmnožovacieho chovu, ktorý zakladá Národná zoo Bojnice v rámci projektu LIFE Syseľ.
BROZ pripomína, že stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku za posledných 70 rokov dramaticky klesol. Najsystémovejšie riešenie pre ochranu sysľa je obnova pastvy, zjemnenie mozaiky hospodárskej krajiny a udržateľnejšie hospodárenie v lokalitách, kde sa vyskytuje.
Odchyt realizujú ochranári preto, lebo v lokalite Pharos sa plánuje výstavba komplexu budov. "Výstavba budov bude prebiehať v zimnom období, keď všetky sysle spia zimným spánkom. Ak by sme záchranný odchyt nerealizovali, sysle by sme v tomto čase už nevedeli zachrániť, keďže spia a všetky by na lokalite zahynuli," vysvetlila Katarína Tuhárska z BROZ, manažérka projektu LIFE Syseľ.
Stavba prešla posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Developer podľa Ervína Hapla z projektového tímu ochrany sysľa pasienkového LIFE Syseľ dostal podmienku dostať chránené živočíchy z plochy, zabezpečiť ich odchyt a premiestnenie. "Z projektu potrebujeme posilniť viaceré geneticky chudobné lokality a založiť nové sysľoviská, takže odchytené syslíky doplníme na viaceré lokality a niektoré pôjdu na úplne nové lokality, kde sysle kedysi boli, ale už tam lokálne vyhynuli," poznamenal.
Prebiehajúci odchyt pri letisku je podľa BROZ logisticky náročná akcia. Odchyt zastrešuje tím ochranárov zo Štátnej ochrany prírody SR. Realizuje ho BROZ, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, zoo Bojnice, organizácie AlkaWildlife a zapojení sú aj preškolení dobrovoľníci. Kontrolujú pasce každých desať minút, aby v teple odchytené sysle neuhynuli. Odborníci im pred presunom vezmú aj vzorky tkaniva na DNA analýzy, Prírodovedecká fakulta sleduje aj výskyt parazitov a chorôb.
Po odchytoch je potrebné plochu rozorať. Zabráni sa tak obsadeniu existujúcich nôr novými sysľami z bratislavského letiska, ktoré by ich považovali vhodné na zimovanie. Organizácia vysvetľuje, že v čerstvo pooranej ploche sa sysľom ťažko pohybuje a nebudú mať tendenciu si tam hĺbiť nové nory.
"Sysle budeme ihneď po odchytení premiestňovať na deväť lokalít na západnom Slovensku, keďže z genetických testov vyšla príbuznosť syslích vetiev na západnom, strednom a východnom Slovensku, takže by ich nebolo vhodné medzi sebou miešať," povedala Tuhárska. Na troch z týchto lokalít sa sysle vyskytujú, no je ich tam málo. Šesť sysľovísk zakladajú počas projektu nanovo. Časť sysľov ide aj do rozmnožovacieho chovu, ktorý zakladá Národná zoo Bojnice v rámci projektu LIFE Syseľ.
BROZ pripomína, že stav populácií sysľa pasienkového na Slovensku za posledných 70 rokov dramaticky klesol. Najsystémovejšie riešenie pre ochranu sysľa je obnova pastvy, zjemnenie mozaiky hospodárskej krajiny a udržateľnejšie hospodárenie v lokalitách, kde sa vyskytuje.
