Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rodnom Rakúsku je Kneisslová považovaná za veľmi kontroverznú osobu - aj vzhľadom na svoje proruské postoje.
Autor TASR
Viedeň 14. septembra (TASR) - Kontroverzne vnímaná rakúska exministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová presťahovala do Ruska, kde bude pôsobiť v petrohradskom think tanku, aj svoje poníky. Ako informovala agentúra AFP, prepravila ich tam zo Sýrie na palube ruského vojenského lietadla.
Podľa ruského investigatívneho webu The Insider boli Kneisslovej poníky prepravené do Petrohradu, kde bude exministerka bývať a pracovať, minulý týždeň vojenským lietadlom z ruskej leteckej základne Humajmím v Sýrii.
"V podmienkach vojny som nemohla šoférovať nákladné auto cez Sýriu," objasnila Kneisslová v stredu pre agentúru AFP. Dodala, že kvôli sankciám nemohla na tento účel využiť leteckú dopravu ani služby spoločnosti DHL.
V statuse na platforme Telegram exministerka vyjadrila údiv nad tým, že tento jej "krok sa stal politickou témou."
V rodnom Rakúsku je Kneisslová považovaná za veľmi kontroverznú osobu - aj vzhľadom na svoje proruské postoje.
Na titulné strany novín nielen v Rakúsku sa dostala v roku 2018, keď - ako šéfka rakúskej diplomacie - na svoju svadbu v juhoštajerskom mestečku Gamlitz pozvala ako hosťa i ruského prezidenta Vladimira Putina, s ktorým si zatancovali valčík. Nasledujúci rok z postu v rakúskej vláde odišla.
Na svojej súkromnej webovej stránke Kneisslová uvádza, že zo svojej vlasti bola nútená odísť v septembri 2020 pre vyhrážky smrťou a pre "faktický zákaz pracovať v Rakúsku". Následne žila na malej farme vo Francúzsku, ako aj v severnom Libanone, potom si v Rusku prenajala vidiecky dom.
V júni tohto roku Kneisslová v Petrohrade otvorila výskumné Geopolitické centrum pre kľúčové otázky rozvoja Ruska (G.O.R.K.I. Center). Ide o think tank, ktorého je Kneisslová zakladateľkou a riaditeľkou a ktorý bol založený s cieľom "pomôcť definovať politiku Ruskej federácie so zameraním na Blízky a Stredný východ".
Po odchode z rakúskej politiky sa Kneisslová v roku 2021 stala členkou predstavenstva ruského ropného gigantu Rosnefť. Z funkcie odstúpila v máji roku 2022 po tom, čo Európsky parlament prijal rezolúciu hroziacu sankciami tým občanom EÚ, ktorí pôsobia v predstavenstvách veľkých ruských spoločností.
Podľa ruského investigatívneho webu The Insider boli Kneisslovej poníky prepravené do Petrohradu, kde bude exministerka bývať a pracovať, minulý týždeň vojenským lietadlom z ruskej leteckej základne Humajmím v Sýrii.
"V podmienkach vojny som nemohla šoférovať nákladné auto cez Sýriu," objasnila Kneisslová v stredu pre agentúru AFP. Dodala, že kvôli sankciám nemohla na tento účel využiť leteckú dopravu ani služby spoločnosti DHL.
V statuse na platforme Telegram exministerka vyjadrila údiv nad tým, že tento jej "krok sa stal politickou témou."
V rodnom Rakúsku je Kneisslová považovaná za veľmi kontroverznú osobu - aj vzhľadom na svoje proruské postoje.
Na titulné strany novín nielen v Rakúsku sa dostala v roku 2018, keď - ako šéfka rakúskej diplomacie - na svoju svadbu v juhoštajerskom mestečku Gamlitz pozvala ako hosťa i ruského prezidenta Vladimira Putina, s ktorým si zatancovali valčík. Nasledujúci rok z postu v rakúskej vláde odišla.
Na svojej súkromnej webovej stránke Kneisslová uvádza, že zo svojej vlasti bola nútená odísť v septembri 2020 pre vyhrážky smrťou a pre "faktický zákaz pracovať v Rakúsku". Následne žila na malej farme vo Francúzsku, ako aj v severnom Libanone, potom si v Rusku prenajala vidiecky dom.
V júni tohto roku Kneisslová v Petrohrade otvorila výskumné Geopolitické centrum pre kľúčové otázky rozvoja Ruska (G.O.R.K.I. Center). Ide o think tank, ktorého je Kneisslová zakladateľkou a riaditeľkou a ktorý bol založený s cieľom "pomôcť definovať politiku Ruskej federácie so zameraním na Blízky a Stredný východ".
Po odchode z rakúskej politiky sa Kneisslová v roku 2021 stala členkou predstavenstva ruského ropného gigantu Rosnefť. Z funkcie odstúpila v máji roku 2022 po tom, čo Európsky parlament prijal rezolúciu hroziacu sankciami tým občanom EÚ, ktorí pôsobia v predstavenstvách veľkých ruských spoločností.
