Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri nájdení vtáčaťa je potrebné kontaktovať príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody SR. O vhodnom postupe potom rozhodnú jej pracovníci.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Každý rok zahniezdia v mestskom prostredí na Slovensku stovky párov sokola myšiara a myšiarky ušatej. Uviedla to Ochrana dravcov na Slovensku s tým, že ide pre ľudí o užitočné druhy a mať ich za "susedov" nie je nebezpečné. Oba dravce hniezdia práve v tomto období. Niektoré páry si len vybrali lokalitu, iné, najmä sovy, už majú mláďatá.
Sokol myšiar patrí medzi druhy, ktoré početne žijú v ľudských sídlach. Hniezdo si nestavia, stačí mu kvetináč, výklenok na budove, vetrací otvor. Ak si vyberie strom, o hniezda strák či vrán sa delí s myšiarkou ušatou. Ide o sovu, ktorá takisto žije medzi ľuďmi a nemá vlastné hniezdo.
"Sokoly ani sovy nie je potrebné kŕmiť, potravu si nájdu. Nesprávny jedálniček by im mohol ublížiť," upozornil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Ak si sokol myšiar vyberie na hniezdenie kvetináč na balkóne či parapet, čaká podľa neho ľudí prírodné divadlo. Pre úspešné vyliahnutie a výchovu mláďat potrebujú sokoly najmä pokoj.
V ojedinelých prípadoch, keď je ešte pár neskúsený či si z iného dôvodu vyberie nevhodné miesto, ako príliš šikmú plochu alebo inak rizikové okolnosti pre znášku či mláďatá, vedia ochranári pomôcť. "Ak si ľudia myslia, že je potrebné zasiahnuť, kontaktovať by mali odborníkov, ktorí poradia správny postup, respektíve ho priamo zabezpečia," podotkol Slobodník.
Ako priblížil, po konzultácii vedia ľudia napríklad vyrobiť provizórnu búdku, zabezpečiť hniezdo tak, aby nedošlo k vypadnutiu mláďat, či inštalovať prekrytie hniezda strieškou.
"Podobne je to so sovami. Žijú medzi ľuďmi často nepozorovane až do obdobia, keď mláďatá začnú opúšťať hniezda," poznamenal. Vtedy podľa neho niektorým ľuďom prekáža pískanie, ktorým sa mladé sovíčatá, ešte neschopné samostatného života, domáhajú potravy a volajú svojich rodičov.
Ochranári prosia o zhovievavosť, kým mláďatá lokalitu opustia. Zároveň ľudí žiadajú, aby v prípade, ak nájdu mláďa sokola či sovy, kontaktovali odborníkov, či je potrebná pomoc alebo ho postačí nechať odpočinúť na bezpečnom mieste.
Pri nájdení vtáčaťa je potrebné kontaktovať príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody SR. O vhodnom postupe potom rozhodnú jej pracovníci.
Sokol myšiar patrí medzi druhy, ktoré početne žijú v ľudských sídlach. Hniezdo si nestavia, stačí mu kvetináč, výklenok na budove, vetrací otvor. Ak si vyberie strom, o hniezda strák či vrán sa delí s myšiarkou ušatou. Ide o sovu, ktorá takisto žije medzi ľuďmi a nemá vlastné hniezdo.
"Sokoly ani sovy nie je potrebné kŕmiť, potravu si nájdu. Nesprávny jedálniček by im mohol ublížiť," upozornil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Ak si sokol myšiar vyberie na hniezdenie kvetináč na balkóne či parapet, čaká podľa neho ľudí prírodné divadlo. Pre úspešné vyliahnutie a výchovu mláďat potrebujú sokoly najmä pokoj.
V ojedinelých prípadoch, keď je ešte pár neskúsený či si z iného dôvodu vyberie nevhodné miesto, ako príliš šikmú plochu alebo inak rizikové okolnosti pre znášku či mláďatá, vedia ochranári pomôcť. "Ak si ľudia myslia, že je potrebné zasiahnuť, kontaktovať by mali odborníkov, ktorí poradia správny postup, respektíve ho priamo zabezpečia," podotkol Slobodník.
Ako priblížil, po konzultácii vedia ľudia napríklad vyrobiť provizórnu búdku, zabezpečiť hniezdo tak, aby nedošlo k vypadnutiu mláďat, či inštalovať prekrytie hniezda strieškou.
"Podobne je to so sovami. Žijú medzi ľuďmi často nepozorovane až do obdobia, keď mláďatá začnú opúšťať hniezda," poznamenal. Vtedy podľa neho niektorým ľuďom prekáža pískanie, ktorým sa mladé sovíčatá, ešte neschopné samostatného života, domáhajú potravy a volajú svojich rodičov.
Ochranári prosia o zhovievavosť, kým mláďatá lokalitu opustia. Zároveň ľudí žiadajú, aby v prípade, ak nájdu mláďa sokola či sovy, kontaktovali odborníkov, či je potrebná pomoc alebo ho postačí nechať odpočinúť na bezpečnom mieste.
Pri nájdení vtáčaťa je potrebné kontaktovať príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody SR. O vhodnom postupe potom rozhodnú jej pracovníci.
