Parazit napáda bunky kože, pečene či kostnej drene.
Autor TASR
Bratislava 15. júla (TASR) - Psy sa v zahraničí môžu nakaziť parazitickým ochorením leišmaniózou. Zvieratá si ho môžu priniesť najmä z krajín južnej Európy. Odborníci preto vyzývajú k obozretnosti na dovolenkách. TASR o tom v pondelok informovala Katarína Gáliková zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
"Leišmaniózu u psov spôsobujú jednobunkové parazity, ktoré prenášajú mušky - kútovky, bodavý hmyz z rodu Phlebotomus. Najčastejším pôvodcom ochorenia u psov je druh Leishmania infantum, ktorý k svojmu menu prišiel vďaka tomu, že táto infekcia sa historicky vyskytovala hlavne u detí," povedala Martina Miterpáková z Parazitologického ústavu SAV.
Parazit napáda bunky kože, pečene či kostnej drene. Môže to mať za následok veľmi vážne poškodenie organizmu. Majitelia psov s leišmaniózou môžu spozorovať stratu srsti, svaloviny, zväčšenie lymfatických uzlín alebo extrémne prerastanie pazúrov. Pes s ochorením môže byť roky bez príznakov.
Medzi rizikové destinácie patria Španielsko, Portugalsko, Grécko, Taliansko, ale aj Chorvátsko. Prirodzená cirkulácia leišmánií na Slovensku zatiaľ nebola poľa SAV potvrdená.
Liečba tohto ochorenia vie byť finančne náročná. Na trhu aktuálne nie sú dostupné lieky, ktoré by ho vedeli úplne vyliečiť. Miterpáková preto odporúča prevenciu. "Použitie insekticídnych sprejov ako ochranu pred vektormi parazita a ich držanie vnútri za súmraku a úsvitu, keď sú mušky najaktívnejšie," odporučila. Po návrate z dovolenky môže majiteľ psa požiadať veterinára o test na prítomnosť protilátok voči parazitovi.
"Leišmaniózu u psov spôsobujú jednobunkové parazity, ktoré prenášajú mušky - kútovky, bodavý hmyz z rodu Phlebotomus. Najčastejším pôvodcom ochorenia u psov je druh Leishmania infantum, ktorý k svojmu menu prišiel vďaka tomu, že táto infekcia sa historicky vyskytovala hlavne u detí," povedala Martina Miterpáková z Parazitologického ústavu SAV.
Parazit napáda bunky kože, pečene či kostnej drene. Môže to mať za následok veľmi vážne poškodenie organizmu. Majitelia psov s leišmaniózou môžu spozorovať stratu srsti, svaloviny, zväčšenie lymfatických uzlín alebo extrémne prerastanie pazúrov. Pes s ochorením môže byť roky bez príznakov.
Medzi rizikové destinácie patria Španielsko, Portugalsko, Grécko, Taliansko, ale aj Chorvátsko. Prirodzená cirkulácia leišmánií na Slovensku zatiaľ nebola poľa SAV potvrdená.
Liečba tohto ochorenia vie byť finančne náročná. Na trhu aktuálne nie sú dostupné lieky, ktoré by ho vedeli úplne vyliečiť. Miterpáková preto odporúča prevenciu. "Použitie insekticídnych sprejov ako ochranu pred vektormi parazita a ich držanie vnútri za súmraku a úsvitu, keď sú mušky najaktívnejšie," odporučila. Po návrate z dovolenky môže majiteľ psa požiadať veterinára o test na prítomnosť protilátok voči parazitovi.