Dojem premnoženia môže vznikať tak, že májky majú tendenciu zhromažďovať sa na istých miestach za účelom párenia, takže na pomerne malej ploche uvidíme aj desiatky májok, skonštatoval Semelbauer.
Autor TASR
Bratislava 10. apríla (TASR) - Netreba šíriť hystériu o prudkej jedovatosti a premnožení chrobákov - májok. Všetky májky sú jedovaté, ale človek by musel tohto chrobáka zjesť alebo olizovať, aby sa otrávil. Na menšie zdravotné problémy postačí májky chytať do rúk a potom si ich neumyť. Nepríjemné môže byť, keď sa potom človek dotkne očí alebo sa poškriabe. Pre TASR to uviedol Marek Semelbauer z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.
"Dojem premnoženia môže vznikať tak, že májky majú tendenciu zhromažďovať sa na istých miestach za účelom párenia, takže na pomerne malej ploche uvidíme aj desiatky májok. To isté robia napríklad aj hlucháne - stretávajú sa na tokaniskách zo širšieho okolia, nikto pre to netvrdí, že sú premnožené," skonštatoval Semelbauer s tým, že májky boli na Slovensku už dávno.
Zároveň tvrdí, že májky o pár týždňov vymiznú a objavia sa až o rok. "Správy o premnožení májok podľa mňa vznikajú preto, že slovo ´premnoženie´ je sexi a pridá vám to interakcie na sociálnych sieťach," poznamenal Semelbauer.
Májky sú podľa neho vývojom viazané na samotárske včely hniezdiace v zemi, najmä pieskárky. Larvy týchto májok sa živia iba larvami samotárskych včiel. Na pozorovanie rastúcej populácie jarných májok by sa najprv musela sledovať rastúca populácia voľne žijúcich samotárok, skonštatoval vedec. Samotárskych včiel podľa neho ubúda a pieskárky sú ohrozené otepľovaním klímy, pretože neznášajú vysoké teploty.
Semelbauer poznamenal, že májky sú zároveň potravou pre hmyzožravé zvieratá, ako sú bažanty, strakoše, dropy a ježkovia. Pre nich nie sú jedovaté. "Májky sú zaujímavý hmyz so zložitým vývojovým cyklom, na Slovensku sa vyskytuje asi 35 druhov májok, jarné druhy májok sú u nás zastúpené 15 druhmi, ale iba dva z nich sú bežné: májka fialová a májka obyčajná, takmer všetky ostatné druhy sú vzácne až kriticky ohrozené," povedal.
"Dojem premnoženia môže vznikať tak, že májky majú tendenciu zhromažďovať sa na istých miestach za účelom párenia, takže na pomerne malej ploche uvidíme aj desiatky májok. To isté robia napríklad aj hlucháne - stretávajú sa na tokaniskách zo širšieho okolia, nikto pre to netvrdí, že sú premnožené," skonštatoval Semelbauer s tým, že májky boli na Slovensku už dávno.
Zároveň tvrdí, že májky o pár týždňov vymiznú a objavia sa až o rok. "Správy o premnožení májok podľa mňa vznikajú preto, že slovo ´premnoženie´ je sexi a pridá vám to interakcie na sociálnych sieťach," poznamenal Semelbauer.
Májky sú podľa neho vývojom viazané na samotárske včely hniezdiace v zemi, najmä pieskárky. Larvy týchto májok sa živia iba larvami samotárskych včiel. Na pozorovanie rastúcej populácie jarných májok by sa najprv musela sledovať rastúca populácia voľne žijúcich samotárok, skonštatoval vedec. Samotárskych včiel podľa neho ubúda a pieskárky sú ohrozené otepľovaním klímy, pretože neznášajú vysoké teploty.
Semelbauer poznamenal, že májky sú zároveň potravou pre hmyzožravé zvieratá, ako sú bažanty, strakoše, dropy a ježkovia. Pre nich nie sú jedovaté. "Májky sú zaujímavý hmyz so zložitým vývojovým cyklom, na Slovensku sa vyskytuje asi 35 druhov májok, jarné druhy májok sú u nás zastúpené 15 druhmi, ale iba dva z nich sú bežné: májka fialová a májka obyčajná, takmer všetky ostatné druhy sú vzácne až kriticky ohrozené," povedal.