Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim počet útokov na človeka je podľa zoológa ŠOP SR zmena správania sa medveďov.
Autor TASR
Banská Bystrica 1. augusta (TASR) - Počet útokov medveďa hnedého na človeka nemá súvis s veľkosťou medvedej populácie. Konfliktné strety človeka s medveďom sú výsledkom kombinácie viacerých faktorov. Vyhlásil to zoológ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Slavomír Finďo na minulotýždňovej tlačovej konferencii k predstaveniu štúdie o odhade veľkosti populácie medveďa na Slovensku.
"Útoky medveďa na človeka sú od populácie medveďa nezávislé. Nezáleží presne na tom, koľko tých medveďov je, ale počet útokov ide nejakým trendom, ktorý nie je jednoduché zachytiť," uviedol Finďo. Ako dodal, útok medveďa na človeka nie je záležitosťou genetiky, ale výsledkom správania sa zvieraťa. Pripomenul, že aj v 80. rokoch minulého storočia dochádzalo k útokom medveďa na človeka často, hoci populácia medveďa hnedého na Slovensku bola v tom čase nižšia ako v súčasnosti.
Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim počet útokov na človeka je podľa zoológa ŠOP SR zmena správania sa medveďov. Tie sa v uplynulých rokoch sťahujú z odľahlejších lokalít na miesta, ktoré sú bližšie k ľudským sídlam. "Zabudnime na to, že sú to zvieratá vzdialených dolín a vysokých vrchov. Je to spôsobené hlavne distribúciou potravných zdrojov. Medveď už nenachádza v lese všetko to, čo nachádzal v minulosti, a schádza do agrárnej krajiny a bližšie k ľuďom, kde skôr nachádza kultivovanú potravu," vysvetlil Finďo.
Správanie medveďov ovplyvňuje podľa ochranárov aj napätie v medvedej populácii a ich vzájomné vzťahy. "Veľké dospelé samce sa správajú despoticky voči menším jedincom vlastného druhu a hlavne k tohoročným mláďatám a ich matkám. Tieto zvieratá zo strachu pred smrťou sa približujú k ľuďom," priblížil zoológ ŠOP SR. Ako dodal, pre takéto správanie bol v minulosti zavedený anglický pojem human shield (ľudský štít), ktorý popisuje, ako zvieratá, ktoré pociťujú strach, hľadajú blízkosť ľudí pre svoju záchranu.
"Jednou z úloh pri ochrane medveďa je aj zlepšenie vzdelania, naučenie správania sa ľudí v lese a minimalizácia rizika, aby nedošlo ku konfliktu medzi človekom a medveďom," skonštatoval generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska. Dodal, že v nasledujúcom programovom období sa chcú ochranári uchádzať o eurofondové zdroje na realizáciu projektov zameraných na osvetu a spolunažívanie človeka s veľkými šelmami.
Podľa štúdie zameranej na odhad početnosti medveďa hnedého na Slovensku, ktorú vypracovali odborníci Univerzity Karlovej na základe analýzy DNA, žije na našom území 1056 jedincov, v intervale spoľahlivosti medzi 1012 až 1275 kusov. Najväčší počet medveďov je podľa výsledkov výskumu v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana, a to na úrovni 278 jedincov. Podľa ochranárov štúdia ukazuje, že populácia medveďa na Slovensku zásadne nerastie a považujú ju za stabilnú.
"Útoky medveďa na človeka sú od populácie medveďa nezávislé. Nezáleží presne na tom, koľko tých medveďov je, ale počet útokov ide nejakým trendom, ktorý nie je jednoduché zachytiť," uviedol Finďo. Ako dodal, útok medveďa na človeka nie je záležitosťou genetiky, ale výsledkom správania sa zvieraťa. Pripomenul, že aj v 80. rokoch minulého storočia dochádzalo k útokom medveďa na človeka často, hoci populácia medveďa hnedého na Slovensku bola v tom čase nižšia ako v súčasnosti.
Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim počet útokov na človeka je podľa zoológa ŠOP SR zmena správania sa medveďov. Tie sa v uplynulých rokoch sťahujú z odľahlejších lokalít na miesta, ktoré sú bližšie k ľudským sídlam. "Zabudnime na to, že sú to zvieratá vzdialených dolín a vysokých vrchov. Je to spôsobené hlavne distribúciou potravných zdrojov. Medveď už nenachádza v lese všetko to, čo nachádzal v minulosti, a schádza do agrárnej krajiny a bližšie k ľuďom, kde skôr nachádza kultivovanú potravu," vysvetlil Finďo.
Správanie medveďov ovplyvňuje podľa ochranárov aj napätie v medvedej populácii a ich vzájomné vzťahy. "Veľké dospelé samce sa správajú despoticky voči menším jedincom vlastného druhu a hlavne k tohoročným mláďatám a ich matkám. Tieto zvieratá zo strachu pred smrťou sa približujú k ľuďom," priblížil zoológ ŠOP SR. Ako dodal, pre takéto správanie bol v minulosti zavedený anglický pojem human shield (ľudský štít), ktorý popisuje, ako zvieratá, ktoré pociťujú strach, hľadajú blízkosť ľudí pre svoju záchranu.
"Jednou z úloh pri ochrane medveďa je aj zlepšenie vzdelania, naučenie správania sa ľudí v lese a minimalizácia rizika, aby nedošlo ku konfliktu medzi človekom a medveďom," skonštatoval generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska. Dodal, že v nasledujúcom programovom období sa chcú ochranári uchádzať o eurofondové zdroje na realizáciu projektov zameraných na osvetu a spolunažívanie človeka s veľkými šelmami.
Podľa štúdie zameranej na odhad početnosti medveďa hnedého na Slovensku, ktorú vypracovali odborníci Univerzity Karlovej na základe analýzy DNA, žije na našom území 1056 jedincov, v intervale spoľahlivosti medzi 1012 až 1275 kusov. Najväčší počet medveďov je podľa výsledkov výskumu v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana, a to na úrovni 278 jedincov. Podľa ochranárov štúdia ukazuje, že populácia medveďa na Slovensku zásadne nerastie a považujú ju za stabilnú.
