Bratislava 3. marca (TASR) - Zvieratá sa zo zimného spánku prebúdzajú v závislosti od klimatických podmienok. Je to spojené so zvyšovaním teploty alebo topiacim sa snehom nad zimnými brlohmi, či predlžovaním slnečného svitu. Pre TASR to uviedla zoologička Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Andrea Lešová.

Zoologička ako príklad uvádza sysľa, ktorý sa prebudí, keď na jar teplota v hniezdnej komore dosiahne šesť až osem stupňov Celzia. Ako prvé opúšťajú zimné brlohy nepravé hibernanty, medvede či jazvec, a to vo februári až marci. Lešová podotýka, že pri teplých zimách ani nemusia hibernovať. Jež je napríklad aktívny od marca. Syseľ sa prebúdza v marci až apríli, takisto aj plchy. Najneskôr sa podľa Lešovej vyhrabávajú svište, a to v druhej polovici apríla, niekedy to však je až začiatkom mája.

Pravé hibernanty sú po prebudení málo aktívne, letargické, no aktivita sa postupne zvyšuje. "Počas slnečných dní sa denné druhy snažia vstrebať čo najviac tepla vyhrievaním sa na slnku. Živočíchy sa usilujú napríklad získať svoju stratenú energiu prísunom dostupnej potravy," približuje Lešová. Dopĺňa, že v tomto období dochádza u niektorých druhov aj k páreniu.

Zimný spánok je adaptáciou na nepriaznivé obdobie, počas ktorého nedokážu živočíchy získať vhodnú potravu. "Bez nej by nedokázali udržiavať stálu teplotu tela," poznamenala zoologička.