Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podujatie zamerané na problematiku sršňa ázijského pripravila ŠOP SR a SOŠ Pod Bánošom s finančnou podporou neziskovej organizácie Ekofond SPP.
Autor TASR
Banská Bystrica 14. apríla (TASR) - V priestoroch Strednej odbornej školy (SOŠ) Pod Bánošom v Banskej Bystrici sa v nedeľu uskutočnilo podujatie venované problematike sršňa ázijského. Odborníci z Francúzska a ďalších krajín slovenským hasičom či včelárom prezentovali svoje skúsenosti v boji s invazívnym druhom. Ázijského sršňa očakávajú ochranári i na Slovensku, podchytiť jeho výskyt je potrebné už na začiatku. Pre TASR to uviedla riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Marta Mútňanová.
Sršeň ázijský je invázny druh, ktorý bol do Európy zavlečený pravdepodobne prostredníctvom lodnej dopravy, prvýkrát ho spozorovali pred asi 20 rokmi vo Francúzsku. "Od tohto obdobia sa postupne rozšíril po celom Francúzsku, cez Pyrenejský polostrov, krajiny Beneluxu, do Švajčiarska, je zaznamenaný aj vo Veľkej Británii a v Nemecku. Minulý rok bol zaznamenaný už aj v Maďarsku, asi päť kilometrov od slovenskej hranice, rovnako i v Plzni v Česku," priblížila Mútňanová.
SOŠ Pod Bánošom začala so zahraničnými partnermi v oblasti problematiky sršňa ázijského spolupracovať už pred dvoma rokmi, v tom čase si mysleli, že k jeho výskytu na Slovensku dôjde o asi päť rokov. "Predpokladali sme, že bude prirodzene postupovať asi 100 kilometrov ročne. Ale je tu globálny obchod a nikdy neviete, v ktorej palete je zavŕtaná kráľovná," uviedol pre TASR riaditeľ školy Pavel Fiľo.
Ochranári i včelári očakávajú, že sršeň ázijský sa na Slovensku môže objaviť už tento rok. ŠOP vytvorila aj systém rýchleho varovania, prostredníctvom ktorého je jeho výskyt možné nahlásiť. "Potrebujeme jeho prípadný výskyt podchytiť už na začiatku, aby sme sa vedeli účinne brániť a nečakali sme tak, ako sa to stalo vo Francúzsku. Čakali niekoľko rokov a začali robiť opatrenia až vtedy, keď bola situácia kritická a bol rozšírený viac-menej po celej krajine," vysvetlila Mútňanová.
Sršeň ázijský je o niečo menší ako európsky sršeň, je čierny a nohy má sfarbené do žlta. "Loví hmyz a veľmi je zameraný na včelstvá, ktoré tvoria 70 až 80 percent jeho potravy. Oproti nášmu sršňovi má úplne inú stratégiu lovu, neloví jednotlivo, ale v skupinách a včely dokáže loviť počas letu," priblížila Mútňanová s tým, že včely sa voči nemu nevedia účinne brániť.
Ázijský sršeň tak predstavuje riziko najmä pre včelstvá, ich zánik však môže spôsobiť problémy v celých ekosystémoch. Náročnejšia je tiež prevencia a odstraňovanie hniezd sršňa ázijského, ktorý sa voči útokom bráni. "Útočia v pomerne veľkých počtoch a opakovane. Je to agresívnejší typ obrany, na ktorý sa treba pripraviť. Materiálne vybavenie a ochranné odevy, ktoré sa budú pri tomto druhu používať, by mali byť pevnejšie," dodala Mútňanová.
Podujatie zamerané na problematiku sršňa ázijského pripravila ŠOP SR a SOŠ Pod Bánošom s finančnou podporou neziskovej organizácie Ekofond SPP. Ide už o druhý seminár na túto tému v poradí, ďalšie sa v Banskej Bystrici uskutočnia v auguste a septembri.
Sršeň ázijský je invázny druh, ktorý bol do Európy zavlečený pravdepodobne prostredníctvom lodnej dopravy, prvýkrát ho spozorovali pred asi 20 rokmi vo Francúzsku. "Od tohto obdobia sa postupne rozšíril po celom Francúzsku, cez Pyrenejský polostrov, krajiny Beneluxu, do Švajčiarska, je zaznamenaný aj vo Veľkej Británii a v Nemecku. Minulý rok bol zaznamenaný už aj v Maďarsku, asi päť kilometrov od slovenskej hranice, rovnako i v Plzni v Česku," priblížila Mútňanová.
SOŠ Pod Bánošom začala so zahraničnými partnermi v oblasti problematiky sršňa ázijského spolupracovať už pred dvoma rokmi, v tom čase si mysleli, že k jeho výskytu na Slovensku dôjde o asi päť rokov. "Predpokladali sme, že bude prirodzene postupovať asi 100 kilometrov ročne. Ale je tu globálny obchod a nikdy neviete, v ktorej palete je zavŕtaná kráľovná," uviedol pre TASR riaditeľ školy Pavel Fiľo.
Ochranári i včelári očakávajú, že sršeň ázijský sa na Slovensku môže objaviť už tento rok. ŠOP vytvorila aj systém rýchleho varovania, prostredníctvom ktorého je jeho výskyt možné nahlásiť. "Potrebujeme jeho prípadný výskyt podchytiť už na začiatku, aby sme sa vedeli účinne brániť a nečakali sme tak, ako sa to stalo vo Francúzsku. Čakali niekoľko rokov a začali robiť opatrenia až vtedy, keď bola situácia kritická a bol rozšírený viac-menej po celej krajine," vysvetlila Mútňanová.
Sršeň ázijský je o niečo menší ako európsky sršeň, je čierny a nohy má sfarbené do žlta. "Loví hmyz a veľmi je zameraný na včelstvá, ktoré tvoria 70 až 80 percent jeho potravy. Oproti nášmu sršňovi má úplne inú stratégiu lovu, neloví jednotlivo, ale v skupinách a včely dokáže loviť počas letu," priblížila Mútňanová s tým, že včely sa voči nemu nevedia účinne brániť.
Ázijský sršeň tak predstavuje riziko najmä pre včelstvá, ich zánik však môže spôsobiť problémy v celých ekosystémoch. Náročnejšia je tiež prevencia a odstraňovanie hniezd sršňa ázijského, ktorý sa voči útokom bráni. "Útočia v pomerne veľkých počtoch a opakovane. Je to agresívnejší typ obrany, na ktorý sa treba pripraviť. Materiálne vybavenie a ochranné odevy, ktoré sa budú pri tomto druhu používať, by mali byť pevnejšie," dodala Mútňanová.
Podujatie zamerané na problematiku sršňa ázijského pripravila ŠOP SR a SOŠ Pod Bánošom s finančnou podporou neziskovej organizácie Ekofond SPP. Ide už o druhý seminár na túto tému v poradí, ďalšie sa v Banskej Bystrici uskutočnia v auguste a septembri.
