Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Práve obdobie straty plachosti môže byť pre hluchánicu zradné. Hrozí jej zranenie, ktoré, hoci neúmyselne, môže spôsobiť človek, pes alebo premávka v podhorí.
Autor TASR
Vysoké Tatry 13. mája (TASR) - Tatranskí zoológovia sa už piaty rok stretávajú s kurióznym prípadom v ústí jednej z tatranských dolín. V období toku tam stratí miestna hluchánica svoju plachosť. Správa Tatranského národného parku (TANAP-u) preto žiada ľudí, aby tieto vzácne vtáky v citlivom období nerušili a nechytali.
"V máji vrcholí tok hlucháňa hôrneho, nádherného ikonického vtáka slovenských hôr. Samčekovia bojujú so svojimi sokmi, bránia si teritórium, dvoria samičkám, ktoré netrpezlivo čakajú na toho pravého. Ide o pozmenené správanie charakteristické predovšetkým pre kohúty. Často sa neboja, zaútočia dokonca aj na človeka a vyháňajú ho ako soka, aj napriek riziku vážneho zranenia," uvádzajú ochranári. Ak si samička nedokáže nájsť v čase párenia partnera, jej správanie sa radikálne zmení a z inak nenápadného vtáka sa stáva jedinec, ktorý stráca svoju prirodzenú plachosť. Na rozdiel od útočných samcov bývajú samičky skôr krotké a vyhľadávajú spoločnosť človeka.
Zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová dodáva, že takéto správanie hlucháňa hôrneho nie je pravidlom. "Môžeme ho pozorovať predovšetkým na jar, teda v období toku a trvá zvyčajne dva až tri týždne. V zostávajúcom období roka sa správajú v súlade s prírodou, ako im to vrodené inštinkty prikazujú. Človeku sa skôr vyhýbajú ako ostatné divo žijúce zvieratá," uviedla.
Hluchánica, o ktorej ochranári hovoria, aktívne vyhľadáva ľudí, doslova za nimi behá, necháva sa hladkať, posedáva na parkovisku či na blízkom stavenisku. "Naša dlhoročná snaha premiestniť ju na bezpečnejšie miesto do odľahlejších častí doliny doposiaľ skončila vždy neúspechom. Aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov sa opakovane vracia na známe miesta v blízkosti turistických ubytovní. Akoby ju prítomnosť človeka priťahovala. Po odznení toku sa prirodzene stiahne mimo dosahu ľudí a žije si svojím prirodzeným spôsobom života," ozrejmila Feriancová.
Práve obdobie straty plachosti môže byť pre hluchánicu podľa nej zradné. Hrozí jej zranenie, ktoré, hoci neúmyselne, môže spôsobiť človek, pes alebo premávka v podhorí. "Chceli by sme preto apelovať na návštevníkov Tatier, ktorí takého jedinca stretnú, aby sa od neho vzdialili, nerušili ho, ani sa ho nedotýkali či neprenášali na iné miesto a držali svojho psa od neho čo najďalej," zdôraznila Feriancová s tým, že pre zachovanie populácie hlucháňa hôrneho v Tatrách je dôležité, aby sa práve v citlivom období toku tomuto kriticky ohrozenému druhu nič nestalo.
"V máji vrcholí tok hlucháňa hôrneho, nádherného ikonického vtáka slovenských hôr. Samčekovia bojujú so svojimi sokmi, bránia si teritórium, dvoria samičkám, ktoré netrpezlivo čakajú na toho pravého. Ide o pozmenené správanie charakteristické predovšetkým pre kohúty. Často sa neboja, zaútočia dokonca aj na človeka a vyháňajú ho ako soka, aj napriek riziku vážneho zranenia," uvádzajú ochranári. Ak si samička nedokáže nájsť v čase párenia partnera, jej správanie sa radikálne zmení a z inak nenápadného vtáka sa stáva jedinec, ktorý stráca svoju prirodzenú plachosť. Na rozdiel od útočných samcov bývajú samičky skôr krotké a vyhľadávajú spoločnosť človeka.
Zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová dodáva, že takéto správanie hlucháňa hôrneho nie je pravidlom. "Môžeme ho pozorovať predovšetkým na jar, teda v období toku a trvá zvyčajne dva až tri týždne. V zostávajúcom období roka sa správajú v súlade s prírodou, ako im to vrodené inštinkty prikazujú. Človeku sa skôr vyhýbajú ako ostatné divo žijúce zvieratá," uviedla.
Hluchánica, o ktorej ochranári hovoria, aktívne vyhľadáva ľudí, doslova za nimi behá, necháva sa hladkať, posedáva na parkovisku či na blízkom stavenisku. "Naša dlhoročná snaha premiestniť ju na bezpečnejšie miesto do odľahlejších častí doliny doposiaľ skončila vždy neúspechom. Aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov sa opakovane vracia na známe miesta v blízkosti turistických ubytovní. Akoby ju prítomnosť človeka priťahovala. Po odznení toku sa prirodzene stiahne mimo dosahu ľudí a žije si svojím prirodzeným spôsobom života," ozrejmila Feriancová.
Práve obdobie straty plachosti môže byť pre hluchánicu podľa nej zradné. Hrozí jej zranenie, ktoré, hoci neúmyselne, môže spôsobiť človek, pes alebo premávka v podhorí. "Chceli by sme preto apelovať na návštevníkov Tatier, ktorí takého jedinca stretnú, aby sa od neho vzdialili, nerušili ho, ani sa ho nedotýkali či neprenášali na iné miesto a držali svojho psa od neho čo najďalej," zdôraznila Feriancová s tým, že pre zachovanie populácie hlucháňa hôrneho v Tatrách je dôležité, aby sa práve v citlivom období toku tomuto kriticky ohrozenému druhu nič nestalo.
