Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedna z najpočetnejších lokalít výskytu hlucháňa sa nachádza v oravskej časti Západných Tatier, podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka sa mu však darí aj v Belianskych či centrálnych Tatrách.
Autor TASR
Vysoké Tatry 12. septembra (TASR) - Na 70 lokalitách a tokaniskách narátali pracovníci Správy Tatranského národného parku (TANAP) počas komplexného sčítania hlucháňa hôrneho takmer dve stovky jedincov. Zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová konkretizovala, že šlo o 88 kohútov a 107 sliepok.
"Tohtoročné sčítanie prinieslo zaujímavé výsledky, ktoré sú dôležitým ukazovateľom vývoja populácie tohto druhu. Sú zároveň aj bodom, od ktorého sa budú odvíjať ďalšie monitoringy hlucháňa a predovšetkým zefektívnenie jeho ochrany," zhodnotila Feriancová. Na pilotnom monitoringu v novodobej histórii Správy TANAP-u sa zúčastnilo 39 zamestnancov a venovali mu 139 terénnych dní. Jeho cieľom bolo zistiť a overiť prítomnosť vzácneho hlucháňa na známych lokalitách, ako i odhadnúť početnosť populácie v Tatrách i stav a kvalitu biotopov.
Veľkú dôležitosť pre úspech samotného sčítania mali podľa Feriancovej terénne pochôdzky počas celého predchádzajúceho obdobia. Ochranári zhromažďovali údaje nielen o výskyte jedincov, ale aj o tokaniskách a hniezdiskách hlucháňa. "Sčítajúci zaznamenávali aj pobytové znaky ako trus, pierka, hradovacie stromy, stopy po konzumácii púčikov drevín a predovšetkým priame pozorovania," objasnila zoologička. Pre získanie čo najpresnejších údajov o početnosti bolo potrebné pred samotným tokom prechádzať v priebehu skorej jari lokality, ktoré svojím charakterom zodpovedajú nárokom hlucháňa. Neskôr, v dobe toku v skorých ranných hodinách navštevovali ochranári tieto miesta a spočítavali tokajúce kohúty a sliepky. Súčasťou samotného sčítania bol aj zber vzoriek trusu na účely genetickej analýzy.
Jedna z najpočetnejších lokalít výskytu hlucháňa sa nachádza v oravskej časti Západných Tatier, podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka sa mu však darí aj v Belianskych či centrálnych Tatrách, v Tichej i Kôprovej doline. "Presné lokality nebudeme konkretizovať, aby ho ľudia zbytočne nevyhľadávali, nefotili a nerušili. TANAP je baštou výskytu hlucháňa. Mnohé lokality na Slovensku sú však už bez tohto vzácneho živočícha," uzavrel Majko.
"Tohtoročné sčítanie prinieslo zaujímavé výsledky, ktoré sú dôležitým ukazovateľom vývoja populácie tohto druhu. Sú zároveň aj bodom, od ktorého sa budú odvíjať ďalšie monitoringy hlucháňa a predovšetkým zefektívnenie jeho ochrany," zhodnotila Feriancová. Na pilotnom monitoringu v novodobej histórii Správy TANAP-u sa zúčastnilo 39 zamestnancov a venovali mu 139 terénnych dní. Jeho cieľom bolo zistiť a overiť prítomnosť vzácneho hlucháňa na známych lokalitách, ako i odhadnúť početnosť populácie v Tatrách i stav a kvalitu biotopov.
Veľkú dôležitosť pre úspech samotného sčítania mali podľa Feriancovej terénne pochôdzky počas celého predchádzajúceho obdobia. Ochranári zhromažďovali údaje nielen o výskyte jedincov, ale aj o tokaniskách a hniezdiskách hlucháňa. "Sčítajúci zaznamenávali aj pobytové znaky ako trus, pierka, hradovacie stromy, stopy po konzumácii púčikov drevín a predovšetkým priame pozorovania," objasnila zoologička. Pre získanie čo najpresnejších údajov o početnosti bolo potrebné pred samotným tokom prechádzať v priebehu skorej jari lokality, ktoré svojím charakterom zodpovedajú nárokom hlucháňa. Neskôr, v dobe toku v skorých ranných hodinách navštevovali ochranári tieto miesta a spočítavali tokajúce kohúty a sliepky. Súčasťou samotného sčítania bol aj zber vzoriek trusu na účely genetickej analýzy.
Jedna z najpočetnejších lokalít výskytu hlucháňa sa nachádza v oravskej časti Západných Tatier, podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka sa mu však darí aj v Belianskych či centrálnych Tatrách, v Tichej i Kôprovej doline. "Presné lokality nebudeme konkretizovať, aby ho ľudia zbytočne nevyhľadávali, nefotili a nerušili. TANAP je baštou výskytu hlucháňa. Mnohé lokality na Slovensku sú však už bez tohto vzácneho živočícha," uzavrel Majko.
