Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi hercov v tomto predstavení patril aj živý oslík Baltazar, ktorý v komédii vystupoval v niekoľkých scénach.
Autor TASR
Senica 1. augusta (TASR) – Záhorácke divadlo, ktoré je na ochotníckej scéne už 13 rokov, má svoju domovskú scénu v Dome kultúry v Senici.
Podobne ako ostatné divadlá, aj do programu Záhorákov zasiahla aktuálna situácia okolo nového koronavírusu, napriek tomu sa život divadla nezastavil. "Nespíme, ale iba trošku drímeme, ako povedia Záhoráci. Pripravujeme novú hru Svatuškár, čo je vlastne hra Tartuffe od Moliera. Pôvodne sme plánovali premiéru na jar, ale museli sme ju presunúť na koniec roka," uviedol zakladateľ divadla, režisér, dramaturg a manažér v jednej osobe Ivan A. Fodor.
Na jednej strane je dlhší časový úsek na prípravu výhodou, čo sa finančnej stránky týka. "Na druhej sme mali prerušené skúšky na dva mesiace a v podstate sme museli začať od začiatku. Na mnoho vecí, ktoré sme už mali vymyslené, sa zabudlo. Čo sa nezaznamenalo, bude sa musieť vymyslieť znova," doplnil režisér.
Počas 13 rokov existencie prešiel súbor viacerými zmenami. "Obsadenie divadla sa, samozrejme, časom mení, aj keď základ kolektívu, ktorý tvorí osem až desať hercov, je takmer nemenný. S každým predstavením prichádza k istej obmene. Odhadujem, že počas pôsobenia divadla sa v ňom vystriedalo približne 100 hercov," odhadol Fodor.
Divadlo je známe tým, že svoje diela ponúka v záhoráckom dialekte a dej známych diel zasadzuje do prostredia na Záhorí. "Napríklad predstavenie Svatojánske drímoty, ktoré je napísané na motívy komédie Williama Shakespeara Sen noci svätojánskej, bolo zasadené na územie Záhoria, konkrétne na Zámčisko neďaleko Unína, kde sa nachádzajú zvyšky pravekého hradiska," prezradil principál divadla. Niekoľko predstavení odohrali herci priamo na tomto mieste.
Medzi hercov v tomto predstavení patril aj živý oslík Baltazar, ktorý v komédii vystupoval v niekoľkých scénach. "Bol to náš najdrahší herec, celý rok sme ho museli živiť a on vystúpil raz za mesiac. Bohužiaľ, už nie je medzi nami, keďže zomrel v roku 2018 pred predstavením v Novom Meste, kde sme mali otvárať festival Aničky Jurkovičovej. V parku rástol jedovatý tis, o ktorý bol priviazaný a ktorý sa mu stal osudným. Na farme si však už vychovávam novú mulu Džinu a tá ho snáď v budúcnosti zastúpi," zaspomínal režisér Ivan A. Fodor.
Režisér divadla sa nedávno presťahoval na samotu a nové skúsenosti ho inšpirovali k novej hre. "Predstavenie Farmár Dodo Nešika je o mne. Keď sa človek z mesta presťahuje na dedinu, nemá o farmárčení vedieť nič. Ja som si tiež myslel, že nič neviem... a je to pravda," predstavil vznik jedného z predstavení.
Jedným z cieľov režiséra je dostať divákov za kultúrou do prírody. "Chceli by sme prepojiť divadlo s prírodou. Máme pripravený projekt Rozprávková stodola. Ak sa nám to podarí, radi by sme tu organizovali nejaké festivaly, prípadne divadelné predstavenia, či už pre dospelých, alebo deti v lone kopaničiarskej prírody. Prvé predstavenie v stodole už máme za sebou a stretlo sa s veľkým záujmom divákov," zakončil Fodor.
Podobne ako ostatné divadlá, aj do programu Záhorákov zasiahla aktuálna situácia okolo nového koronavírusu, napriek tomu sa život divadla nezastavil. "Nespíme, ale iba trošku drímeme, ako povedia Záhoráci. Pripravujeme novú hru Svatuškár, čo je vlastne hra Tartuffe od Moliera. Pôvodne sme plánovali premiéru na jar, ale museli sme ju presunúť na koniec roka," uviedol zakladateľ divadla, režisér, dramaturg a manažér v jednej osobe Ivan A. Fodor.
Na jednej strane je dlhší časový úsek na prípravu výhodou, čo sa finančnej stránky týka. "Na druhej sme mali prerušené skúšky na dva mesiace a v podstate sme museli začať od začiatku. Na mnoho vecí, ktoré sme už mali vymyslené, sa zabudlo. Čo sa nezaznamenalo, bude sa musieť vymyslieť znova," doplnil režisér.
Počas 13 rokov existencie prešiel súbor viacerými zmenami. "Obsadenie divadla sa, samozrejme, časom mení, aj keď základ kolektívu, ktorý tvorí osem až desať hercov, je takmer nemenný. S každým predstavením prichádza k istej obmene. Odhadujem, že počas pôsobenia divadla sa v ňom vystriedalo približne 100 hercov," odhadol Fodor.
Divadlo je známe tým, že svoje diela ponúka v záhoráckom dialekte a dej známych diel zasadzuje do prostredia na Záhorí. "Napríklad predstavenie Svatojánske drímoty, ktoré je napísané na motívy komédie Williama Shakespeara Sen noci svätojánskej, bolo zasadené na územie Záhoria, konkrétne na Zámčisko neďaleko Unína, kde sa nachádzajú zvyšky pravekého hradiska," prezradil principál divadla. Niekoľko predstavení odohrali herci priamo na tomto mieste.
Medzi hercov v tomto predstavení patril aj živý oslík Baltazar, ktorý v komédii vystupoval v niekoľkých scénach. "Bol to náš najdrahší herec, celý rok sme ho museli živiť a on vystúpil raz za mesiac. Bohužiaľ, už nie je medzi nami, keďže zomrel v roku 2018 pred predstavením v Novom Meste, kde sme mali otvárať festival Aničky Jurkovičovej. V parku rástol jedovatý tis, o ktorý bol priviazaný a ktorý sa mu stal osudným. Na farme si však už vychovávam novú mulu Džinu a tá ho snáď v budúcnosti zastúpi," zaspomínal režisér Ivan A. Fodor.
Režisér divadla sa nedávno presťahoval na samotu a nové skúsenosti ho inšpirovali k novej hre. "Predstavenie Farmár Dodo Nešika je o mne. Keď sa človek z mesta presťahuje na dedinu, nemá o farmárčení vedieť nič. Ja som si tiež myslel, že nič neviem... a je to pravda," predstavil vznik jedného z predstavení.
Jedným z cieľov režiséra je dostať divákov za kultúrou do prírody. "Chceli by sme prepojiť divadlo s prírodou. Máme pripravený projekt Rozprávková stodola. Ak sa nám to podarí, radi by sme tu organizovali nejaké festivaly, prípadne divadelné predstavenia, či už pre dospelých, alebo deti v lone kopaničiarskej prírody. Prvé predstavenie v stodole už máme za sebou a stretlo sa s veľkým záujmom divákov," zakončil Fodor.
