Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci si nahrali zvuky hrochov žijúcich v špeciálnej rezervácii Maputo v Mozambiku. Následne tieto nahrávky púšťali z brehov jazier a pozorovali reakcie ostatných jedincov.
Autor TASR
Paríž 27. januára (TASR) - Hrochy si pomocou hlasných zvukov odovzdávajú informácie o nepriateľovi, pričom dokážu rozoznať, od ktorého jedinca tieto informácie prichádzajú, odhalili francúzski vedci v novej štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Current Biology. Informovala o tom britská verejnoprávna stanica BBC.
Divé hrochy sú veľmi hlučné zvieratá, ich zvuky sa môžu niesť až kilometer ďaleko. Ich repertoár je pritom bohatý, patrí doň krochkanie, pískanie, kvíkanie a ďalšie zvuky, vysvetlil vedúci štúdie profesor Nicolas Mathevon z univerzity v Saint-Étienne vo Francúzsku.
Bádatelia študovali správanie hrochov v prírodnej rezervácii v Afrike, kde sa nachádza množstvo jazier s rôznymi populáciami týchto veľkých cicavcov.
"V ich volaní sú informácie o identite jedinca. Majú teda 'hlas', podľa ktorého sa vedia navzájom rozpoznať. Táto schopnosť podporuje sociálne vzťahy medzi jedincami," uviedol odborník na zvieracie zvuky Mathevon.
Vedci si nahrali zvuky hrochov žijúcich v špeciálnej rezervácii Maputo v Mozambiku. Následne tieto nahrávky púšťali z brehov jazier a pozorovali reakcie ostatných jedincov.
Hrochy, ktoré sa na pohľad len v pokoji "vyvaľovali", pozorne sledovali svoje okolie a na nahrávky okamžite reagovali.
Vedci zistili, že hrochy dokážu rozoznať priateľov zo svojho stáda od jedincov zo susedného stáda, ale aj od úplne neznámych jedincov na základe ich hlasu.
Na "cudzie" hrochy totiž jedince reagovali agresívnejšie – začali robiť rýchle a hlasné zvuky sprevádzané prejavmi ochrany vlastného teritória. To si značia rozmetávaním vlastných výtrusov chvostom.
Podľa vedcov hrochy pravdepodobne dokážu rozlišovať aj medzi konkrétnymi jedincami. Autori štúdie však dodávajú, že tým si zatiaľ nemôžu byť istí.
Mathevon poznamenal, že vedomosti o správaní zvierat sú dôležité pre vyhýbanie sa konfliktom medzi ľuďmi a zvieratami.
Hrochy sú totiž veľmi nepriateľské a nebezpečné zvieratá, ktoré každý rok zabijú stovky ľudí. Po komároch sú to podľa Mathevona druhé najnebezpečnejšie zvieratá v Afrike. V súčasnosti nie sú ohrozeným druhom, ich počet vo voľnej prírode však prudko klesá aj v dôsledku konfliktu s ľuďmi.
Divé hrochy sú veľmi hlučné zvieratá, ich zvuky sa môžu niesť až kilometer ďaleko. Ich repertoár je pritom bohatý, patrí doň krochkanie, pískanie, kvíkanie a ďalšie zvuky, vysvetlil vedúci štúdie profesor Nicolas Mathevon z univerzity v Saint-Étienne vo Francúzsku.
Bádatelia študovali správanie hrochov v prírodnej rezervácii v Afrike, kde sa nachádza množstvo jazier s rôznymi populáciami týchto veľkých cicavcov.
"V ich volaní sú informácie o identite jedinca. Majú teda 'hlas', podľa ktorého sa vedia navzájom rozpoznať. Táto schopnosť podporuje sociálne vzťahy medzi jedincami," uviedol odborník na zvieracie zvuky Mathevon.
Vedci si nahrali zvuky hrochov žijúcich v špeciálnej rezervácii Maputo v Mozambiku. Následne tieto nahrávky púšťali z brehov jazier a pozorovali reakcie ostatných jedincov.
Hrochy, ktoré sa na pohľad len v pokoji "vyvaľovali", pozorne sledovali svoje okolie a na nahrávky okamžite reagovali.
Vedci zistili, že hrochy dokážu rozoznať priateľov zo svojho stáda od jedincov zo susedného stáda, ale aj od úplne neznámych jedincov na základe ich hlasu.
Na "cudzie" hrochy totiž jedince reagovali agresívnejšie – začali robiť rýchle a hlasné zvuky sprevádzané prejavmi ochrany vlastného teritória. To si značia rozmetávaním vlastných výtrusov chvostom.
Podľa vedcov hrochy pravdepodobne dokážu rozlišovať aj medzi konkrétnymi jedincami. Autori štúdie však dodávajú, že tým si zatiaľ nemôžu byť istí.
Mathevon poznamenal, že vedomosti o správaní zvierat sú dôležité pre vyhýbanie sa konfliktom medzi ľuďmi a zvieratami.
Hrochy sú totiž veľmi nepriateľské a nebezpečné zvieratá, ktoré každý rok zabijú stovky ľudí. Po komároch sú to podľa Mathevona druhé najnebezpečnejšie zvieratá v Afrike. V súčasnosti nie sú ohrozeným druhom, ich počet vo voľnej prírode však prudko klesá aj v dôsledku konfliktu s ľuďmi.
