Problém s vysokými teplotami majú podľa odborníkov najmä plemená psov s krátkou lebkou a malým ňufákom, ktoré majú zmenšené dutiny a zúžené dýchacie cesty.
Autor TASR
Košice 11. júla (TASR) - Extrémne horúčavy v posledných dňoch zapríčinili mnoho kolapsov zvierat z prehriatia. V košickej Univerzitnej veterinárnej nemocnici už riešili niekoľko prípadov prehriatia psov, ktoré sa lekárom v krátkom čase podarilo stabilizovať, niektoré však skončili aj tragicky. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) Zuzana Bobriková.
"Mylne sa majitelia domnievajú, že k prehriatiu môže dôjsť, len keď je zviera uzavreté v nejakom priestore, napríklad v aute. Najčastejšou príčinou býva prehriatie vonku, keď má pes nadmernú fyzickú aktivitu v čase veľkých horúčav. K prehriatiu môžu dôjsť aj pri nevinne vyzerajúcom aportovaní," priblížila veterinárna lekárka Martina Karasová z Kliniky malých zvierat UVLF.
Problém s vysokými teplotami majú podľa odborníkov najmä plemená psov s krátkou lebkou a malým ňufákom, ktoré majú zmenšené dutiny a zúžené dýchacie cesty. Sťažené dýchanie a prúdenie vzduchu majú aj za normálnych okolností. V prípade vysokých teplôt a zvýšenej fyzickej aktivity môže u nich ľahko dôjsť k prehriatiu a kolapsu z nedostatku kyslíka aj po krátkej niekoľkominútovej aktivite.
Pes pri hrách a fyzickej aktivite ľahko precení svoje sily. "Preto musí za psa rozmýšľať majiteľ, odložiť hru a dlhšie prechádzky na neskoršie hodiny, dávať mu dlhšie prestávky v tieni, zabezpečiť dostatok vody a tiež miesto, kde sa vie ochladiť, napríklad chladivú podložku, chladnú dlažbu v kúpeľni alebo bazénik s vodou," upozornila Karasová. Netreba podľa nej zabúdať ani na vysoké teploty chodníkov a ciest, ktoré môžu popáliť zvieracie labky.
Prehriatie sa prejaví najprv nervozitou a neskôr apatiou, slabosťou, triaškou až dezorientáciou. Dýchanie je sťažené a zrýchlené, sliznice pyskov sú suché, neskôr môže pes výrazne slintať a mať penu okolo papule. Niekedy sa môže pridružiť zvracanie, hnačka, prípadne krvomočenie. V najhorších prípadoch dochádza k strate vedomia a záchvatom. "Ak takéto správanie spozorujete, je dôležité preniesť psa do tieňa alebo chladnej klimatizovanej miestnosti a položiť ho na studenú podlahu. Zvlhčovanie srsti studenou vodou musí byť postupné, najmä na brušku, labkách a vnútornej strane stehien. Nikdy neochladzujeme psa hodením do studenej vody, mohol by dostať šok a skolabovať. Po malých dúškoch mu poskytneme vodu na pitie a vyhľadáme veterinárneho lekára," skonštatovala Karasová.
Rizikové plemená sú mopsy, buldočky, shih-tzu, ale aj veľké psy s hustým kožuchom ako husky alebo čau-čau. Problém môže nastať aj u starších psov, šteniatok a najmä obéznych psov.
Veterinári sa čoraz častejšie stretávajú so strihaním plemien psov, ktorých srsť nie je prispôsobená na skracovanie. Srsť pritom plní nielen ochrannú funkciu, ale najmä termoregulačnú a krátky zostrih môže byť pre psa nebezpečný.
"Mylne sa majitelia domnievajú, že k prehriatiu môže dôjsť, len keď je zviera uzavreté v nejakom priestore, napríklad v aute. Najčastejšou príčinou býva prehriatie vonku, keď má pes nadmernú fyzickú aktivitu v čase veľkých horúčav. K prehriatiu môžu dôjsť aj pri nevinne vyzerajúcom aportovaní," priblížila veterinárna lekárka Martina Karasová z Kliniky malých zvierat UVLF.
Problém s vysokými teplotami majú podľa odborníkov najmä plemená psov s krátkou lebkou a malým ňufákom, ktoré majú zmenšené dutiny a zúžené dýchacie cesty. Sťažené dýchanie a prúdenie vzduchu majú aj za normálnych okolností. V prípade vysokých teplôt a zvýšenej fyzickej aktivity môže u nich ľahko dôjsť k prehriatiu a kolapsu z nedostatku kyslíka aj po krátkej niekoľkominútovej aktivite.
Pes pri hrách a fyzickej aktivite ľahko precení svoje sily. "Preto musí za psa rozmýšľať majiteľ, odložiť hru a dlhšie prechádzky na neskoršie hodiny, dávať mu dlhšie prestávky v tieni, zabezpečiť dostatok vody a tiež miesto, kde sa vie ochladiť, napríklad chladivú podložku, chladnú dlažbu v kúpeľni alebo bazénik s vodou," upozornila Karasová. Netreba podľa nej zabúdať ani na vysoké teploty chodníkov a ciest, ktoré môžu popáliť zvieracie labky.
Prehriatie sa prejaví najprv nervozitou a neskôr apatiou, slabosťou, triaškou až dezorientáciou. Dýchanie je sťažené a zrýchlené, sliznice pyskov sú suché, neskôr môže pes výrazne slintať a mať penu okolo papule. Niekedy sa môže pridružiť zvracanie, hnačka, prípadne krvomočenie. V najhorších prípadoch dochádza k strate vedomia a záchvatom. "Ak takéto správanie spozorujete, je dôležité preniesť psa do tieňa alebo chladnej klimatizovanej miestnosti a položiť ho na studenú podlahu. Zvlhčovanie srsti studenou vodou musí byť postupné, najmä na brušku, labkách a vnútornej strane stehien. Nikdy neochladzujeme psa hodením do studenej vody, mohol by dostať šok a skolabovať. Po malých dúškoch mu poskytneme vodu na pitie a vyhľadáme veterinárneho lekára," skonštatovala Karasová.
Rizikové plemená sú mopsy, buldočky, shih-tzu, ale aj veľké psy s hustým kožuchom ako husky alebo čau-čau. Problém môže nastať aj u starších psov, šteniatok a najmä obéznych psov.
Veterinári sa čoraz častejšie stretávajú so strihaním plemien psov, ktorých srsť nie je prispôsobená na skracovanie. Srsť pritom plní nielen ochrannú funkciu, ale najmä termoregulačnú a krátky zostrih môže byť pre psa nebezpečný.