Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národný žrebčín, š.p. Topoľčianky pritom úzko spolupracuje so Slovinskom, Rakúskom, Maďarskom a Chorvátskom.
Autor TASR
Topoľčianky 4. mája (TASR) – Národný žrebčín, š.p. Topoľčianky sa usiluje o zápis lipicanského plemena koní do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Slovenský žrebčín pritom úzko spolupracuje so Slovinskom, Rakúskom, Maďarskom a Chorvátskom.
„Proces sa už rozbehol. Prvá etapa je zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR,“ informoval riaditeľ žrebčína Michal Horný. Slovinsko a Rakúsko už majú lipicana zapísaného v národných registroch. „Ak sa to podarí na Slovensku, v marci budúceho roka by mala byť prostredníctvom garanta projektu Slovinska podaná do Paríža žiadosť o zápis lipicana v týchto krajinách a v týchto žrebčínoch do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva,“ skonštatoval Horný.
Lipican patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní chovaných vo svete. Vyšľachtený bol v rakúsko-uhorskej monarchii v žrebčíne Lipica na území dnešného Slovinska. Tam v roku 1580 založil cisár Karol II. žrebčín, v ktorom poveril šľachtiteľov úlohou vyšľachtiť elegantného, tvrdého karosiéra pre cisárske dvory. Slúžiť mali na prepravu šľachty na dlhé vzdialenosti, na prezentáciu cisárskeho dvora i na výcvik jazdenia pre šľachtu. Predkovia lipicana boli starošpanielske a starotalianske kone, neskôr sa na zušľachťovanie lipicanov používali aj arabské žrebce a kobyly dovážané do Lipice priamo z Arábie. Najvyšší rozmach v chove dosiahol lipican v 18. storočí, keď v roku 1735 cisár Karol IV. založil Dvornú španielsku jazdeckú školu vo Viedni.
Prvé záznamy o chove plemena lipican na strednom a severnom Slovensku pochádzajú z 18. storočia. Do Topoľčianok bolo v roku 1921 dovezených 32 originálnych lipicanských kobyliek narodených v rokoch 1915 až 1916 a jeden originálny žrebec Neapolitano Gratia, ktorý patrí k jednej zo šiestich klasických línií lipicanských koní. Rodiny lipicanského koňa odvodzujú svoj pôvod od 25 pramatiek, v Topoľčiankach je zastúpených deväť rodín. Stádo lipicanov v Národnom žrebčíne, š.p. má v priemere 40 lipicanských kobýl, tri až štyri kmeňové žrebce a dorast kobyliek a žrebčekov. V doterajšej histórii žrebčína v chove lipicana pôsobilo 60 lipicanských žrebcov a 312 kobýl. Za toto obdobie lipicanské žrebce pripustili 2640 lipicanských kobýl, žrebných zostalo 1884 kobýl a narodilo sa 888 žrebčekov a 865 kobyliek.
„Proces sa už rozbehol. Prvá etapa je zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR,“ informoval riaditeľ žrebčína Michal Horný. Slovinsko a Rakúsko už majú lipicana zapísaného v národných registroch. „Ak sa to podarí na Slovensku, v marci budúceho roka by mala byť prostredníctvom garanta projektu Slovinska podaná do Paríža žiadosť o zápis lipicana v týchto krajinách a v týchto žrebčínoch do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva,“ skonštatoval Horný.
Lipican patrí medzi najstaršie kultúrne plemená koní chovaných vo svete. Vyšľachtený bol v rakúsko-uhorskej monarchii v žrebčíne Lipica na území dnešného Slovinska. Tam v roku 1580 založil cisár Karol II. žrebčín, v ktorom poveril šľachtiteľov úlohou vyšľachtiť elegantného, tvrdého karosiéra pre cisárske dvory. Slúžiť mali na prepravu šľachty na dlhé vzdialenosti, na prezentáciu cisárskeho dvora i na výcvik jazdenia pre šľachtu. Predkovia lipicana boli starošpanielske a starotalianske kone, neskôr sa na zušľachťovanie lipicanov používali aj arabské žrebce a kobyly dovážané do Lipice priamo z Arábie. Najvyšší rozmach v chove dosiahol lipican v 18. storočí, keď v roku 1735 cisár Karol IV. založil Dvornú španielsku jazdeckú školu vo Viedni.
Prvé záznamy o chove plemena lipican na strednom a severnom Slovensku pochádzajú z 18. storočia. Do Topoľčianok bolo v roku 1921 dovezených 32 originálnych lipicanských kobyliek narodených v rokoch 1915 až 1916 a jeden originálny žrebec Neapolitano Gratia, ktorý patrí k jednej zo šiestich klasických línií lipicanských koní. Rodiny lipicanského koňa odvodzujú svoj pôvod od 25 pramatiek, v Topoľčiankach je zastúpených deväť rodín. Stádo lipicanov v Národnom žrebčíne, š.p. má v priemere 40 lipicanských kobýl, tri až štyri kmeňové žrebce a dorast kobyliek a žrebčekov. V doterajšej histórii žrebčína v chove lipicana pôsobilo 60 lipicanských žrebcov a 312 kobýl. Za toto obdobie lipicanské žrebce pripustili 2640 lipicanských kobýl, žrebných zostalo 1884 kobýl a narodilo sa 888 žrebčekov a 865 kobyliek.
