Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hollande a Merkelová v spoločnom vyhlásení znovu zopakovali svoju výzvu Bruselu, aby zostavil zoznam tzv. bezpečných krajín pôvodu.
Autor Roman Toma
Bratislava 2. septembra (Teraz.sk) - V pondelok 24. augusta začali do Európskej únie prenikať zo Srbska nové vlny migrantov. V rovnaký deň sa stretli francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová v Berlíne, kde vyzvali na spoločný postup v najväčšej kríze na európskom kontinente od čias druhej svetovej vojny.
Európski poprední predstavitelia predstavili v máji tohto roka konkrétne návrhy v rámci dvojročného plánu pre boj s migráciou. Cieľom je bojovať predovšetkým s obrovským množstvom migrantov a utečencov prichádzajúcich z Blízkeho východu a z Afriky.
Ale prerozdelenie celkovo 60 tisíc utečencov sa v praxi ukázalo ako veľmi problematické, a to aj kvôli narastajúcemu počtu strán v Európe, ktoré sú anitiimigračné. Veľké štáty ako Francúzsko a Nemecko, ale aj menšie štáty žiadali zmenu systému povinných kvót. To sa nakoniec aj uskutočnilo a presadilo sa prijímanie utečencov na báze dobrovoľnosti.
Európska únia zápasila a stále zápasí aj s tisíckami utečencov, ktorí sa vyloďujú na brehoch Grécka a Talianska a s ďalšími stovkami riskujúcimi svoje životy kvôli nebezpečnej preprave v nákladných automobiloch z Francúzska do Veľkej Británie.
Francúzsky prezident Francois Hollande pred zatiaľ posledným rokovaním s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou označil prílev migrantov za „výnimočnú situáciu, ktorá bude nejaký čas trvať.“
„Radšej ako čakať by sme mali zorganizovať a posilniť naše politiky a to je to, čo Francúzsko a Nemecko navrhujú,“ uviedol Hollande.
Viac ako 1000 migrantov a utečencov dorazilo do Maďarska v pondelok 24. augusta. Bola to prvá vlna z celkovo približne 7000 ľudí, ktorí na ceste do Európy narazili na prekážky a blokády. Dôvodom bolo vyhlásenie stavu núdze v Macedónsku, kde došlo k zatvoreniu hranice s Gréckom po dobu troch dní.
Nakoniec sa podľa fotografa agentúry AFP ako očitého svedka dostali cez Srbsko do Maďarska cez pohraničnú železničnú trať.
Migranti a utečenci prešli do krajiny iba niekoľko dní pred maďarskou vládou deklarovaným vybudovaním ostnatého drôtu pozdĺž južnej hranice Maďarska so Srbskom.
Prázdna a nenávistná propaganda
Očakáva sa, že Nemecko príjme v tomto roku asi 800 tisíc žiadateľov o azyl. Nedávno sa tam uskutočnili násilné protesty práve proti domovu pre migrantov. „Je od pravicových extrémistov a neonacistov ohavné, snažiť sa šíriť svoju prázdnu, nenávistnú propagandu, ale je rovnako hanebné pre rodiny s deťmi, ak sa k nim v protestoch pripoja,“ povedala Merkelová vo svojom zatiaľ najsilnejšom vyjadrení voči vlne antiimigračných protestov vo východnom Nemecku.
Predstavitelia agentúry EÚ pre vonkajšie hranice Frontex minulý týždeň uviedli, že minulý mesiac sa nachádzal na hraniciach únie rekordný počet 107 tisíc migrantov. Z toho 20 800 pricestovalo do Grécka len počas jedného týždňa.
Grécka pobrežná stráž pravidelne vyzdvihuje z mora telá utopených migrantov, ktorí zahynuli po potopení svojho člna. Niektorí ľudia zostávajú nezvestní.
A po spomínanej vlne 7000 migrantov sa ich viac ako dve tisíc snažilo dostať v noci z Macedónska do Srbska. Ich cieľom bolo prejsť severne cez Maďarsko do viac prosperujúcich európskych krajín ako Nemecko alebo Švédsko.
Macedónska polícia musela použiť omračujúce granáty a obušky na zastavenie stoviek utečencov. Tí sa snažili preraziť ostnatý drôt a nakoniec im polícia umožnila vstúpiť.
Bezpečné krajiny pôvodu
Žiadatelia o azyl neprichádzajú len z vojnou zmietaných oblastí ako napríklad Sýria, ale aj z krajín v juhovýchodnej Európe, kde sa neodohráva vojenský konflikt. Hollande a Merkelová znovu zopakovali svoju výzvu Bruselu, aby zostavil zoznam tzv. bezpečných krajín pôvodu.
Hlavne Nemecko považuje tento krok za svoju prioritu, a to vzhľadom k tomu, že veľké množstvo žiadateľov o azyl v tejto krajine pochádza zo štátov ako Albánsko a Kosovo.
Nemecká kancelárka sa vzniknutú situáciu snažila vyriešiť na summite vo Viedni s balkánskymi lídrami. Predstavitelia západného Balkánu požadovali od EÚ vytvorenie tzv. akčného plánu, na ktorom by neskôr chceli participovať.
Medzi ďalšie potrebné opatrenia zaradila dvojica Hollande - Merkelová aj skoré vytvorenie ubytovacích a prijímacích stredísk pre migrantov v Grécku a Taliansku. Obe krajiny zápasia s najväčším prílivom migrantov. Centrá majú slúžiť na identifikovanie žiadateľov o azyl a nelegálnych migrantov.
Merkelová zdôraznila, že tieto centrá majú byť spravované a obsadené pracovníkmi EÚ ako celku a majú byť vybudované do konca roka.
„Nemôžeme tolerovať oneskorenie,“ povedala.
Príliš pomalé spracovávanie žiadostí o azyl zo strany Talianska podnietilo 100 migrantov v ubytovacom stredisku v Miláne k protestu a k zablokovaniu miestnej cestnej komunikácie.
Demonštrácia vyvolala u tamojších pravicových politikov zúrivú reakciu. Tí neustále kritizujú vládu kvôli jej neschopnosti zastaviť príchody ďalších migrantov.
Takmer 5 tisíc ľudí bolo zachránených na pobreží Líbye počas víkendu a talianske úrady od pondelka začali so spracovávaním žiadostí týchto ľudí o azyl a pobyt.
Taliansky minister zahraničných vecí Paolo Gentiloni nedávno uviedol, že „buď EÚ znovu objaví samú seba alebo celkom zmizne.“
Existuje efektívne riešenie vzniknutej situácie?
Podľa poslancov Európskeho parlamentu Pála Csákyho (SMK) a Anny Záborskej (KDH), je potrebné politické riešenie krízy s migrantmi na celoeurópskej úrovni. Záborská ale v relácii Politika Tu a teraz z 26. augusta uviedla aj to, že imigračná politika musí zohľadňovať špecifiká členských štátov a nemôže byť v každom z nich rovnaká.
Treba podľa nej zohľadniť počet migrantov, ich hospodársku situáciu, ale aj to, že napríklad na Slovensku sú určité predsudky voči iným kultúram a rasám. Vývoj u nás je teda v tejto oblasti pomalší. Načrtla aj možnosť, že neskôr, kvôli preplneným táborom v Taliansku, Grécku, ale aj v Nemecku budú migranti a utečenci nútení zostať aj v krajinách strednej a východnej Európy, a teda aj na Slovensku.
Poslanec Csáky v rovnakej relácii 11. augusta konštatoval, že časť utečencov uteká z domova pred vojnou a politickým prenasledovaním. Je samozrejmé, že majú právo na politický azyl. Väčšia skupina sú však ekonomickí migranti a ich príchod je výsledkom biznisu riadeného prevádzačmi. Spomenul aj možnosť, že prevádzačov podporujú aj niektoré tajné služby s cieľom destabilizovať EÚ.
Podľa Csákyho by mal vzniknúť úrad splnomocnenca pre oblasť migrácie, ktorý by Európsku radu informoval o aktuálnej situácii.
Zdroje
www.euractiv.com
www.balkaninsight.com
tablet.tv
tablet.tv
