Bratislava 5. júla (teraz.sk) - Nie len grécka kríza ohrozuje budúcnosť Európskej únie (EÚ). Signálom problémov môže byť víťazstvo euroskeptického prezidenta Andrzeja Dudu v druhom kole prezidentských volieb v Poľsku, referendum o členstve Británie v EÚ, ktoré sa má konať najneskôr do konca roku 2017, nesúhlas členských štátov EÚ s návrhom Európskej komisie s pridelením kvót pre utečencov z Afriky a Sýrie, ale aj iné otvorené otázky, s ktorými sa stretávame na úrovni EÚ a jej členov. Tieto problémy boli spomenuté v relácii Politika Tu a teraz na Tablet.TV koncom mája 2015, ktorej hosťami boli rektor akadémie médií Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko. Môžu tieto problémy viesť až k samotnému rozpadu únie ako takej? Alebo je možné ich vyriešiť a pokračovať v európskom projekte?

Duda ako prezident bude podporovať presun právomocí z Bruselu

V prezidentských voľbách v Poľsku bol 24. mája 2015 v druhom kole zvolený za prezidenta bývalý poslanec Európskeho parlamentu za stranu Právo a spravodlivosť Andrzej Duda. Zvíťazil nad svojím súperom a súčasným poľským prezidentom Bronislawom Komorowskim podporovaným stranou Občianska platforma v pomere 53% k 47% hlasov.

Foto: TASR

V rozhovore pre Financial Times pred druhým kolom volieb samotný Duda k téme EÚ povedal aj to, že ako prezident bude podporovať presun právomocí z Bruselu. Jeho vízia EÚ zahŕňa úpravu rozdelenia rozhodovacích právomocí medzi Bruselom a členskými štátmi a „posilnenie garancie suverenity v rámci národnej legislatívy.“

Andrzej Duda bol ako poslanec Európskeho parlamentu za stranu Právo a spravodlivosť členom euroskeptickej Skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov. Členstva v strane sa vzdal po prezidentských voľbách 26. mája. Skupina zahŕňa aj britskú Konzervatívnu stranu, ktorá vyhrala v máji parlamentné voľby. Jej predseda a britský premiér David Cameron by chcel získať Dudu ako spojenca vo svojej snahe znovu prerokovať podmienky s Bruselom.

„EÚ musí byť spoločenstvom, vďaka ktorému sme viac v bezpečí, silnejší a môžeme dosiahnuť viac,“ povedal Duda. „Nemala by byť štruktúrou, ktorá je spájaná svojimi občanmi so zákazmi, príkazmi and s komplikovanými reguláciami.“

„Je rozhodujúce udržiavať politickú rovnosť medzi členskými štátmi, ktorá je základnou pre spoločenstvo. Súčasne musíme pôsobiť proti prirodzeným tendenciám vytvoriť hierarchiu v rámci EÚ,“ dodáva Duda.

Nový vzťah Poľska s Nemeckom, s USA a nesúhlas so zavedením eura

Právomoci prezidenta v Poľsku sú obmedzené, ale má právo iniciovať a vetovať zákony ako aj ovplyvňovať zahraničnú politiku štátu. Podľa analýzy jedného odborníka Európskej rady pre zahraničné vzťahy (European Council on Foreign Relations), Duda nemá výrazné názory na otázky európskej alebo zahraničnej politiky, ale pred voľbami sľúbil zmeniť vzťah s Nemeckom (ktorý podľa neho a jeho strany bol založený na podriadení sa Poľska záujmom Berlína) a chce dať veľký dôraz na vzťah so Spojenými štátmi.

Okrem toho sa budúci prezident Poľska pripojil k silnej opozícii v krajine proti prijatiu eura, a to s videom v kampani, na ktorom ukazuje rodinu prinútenú zmenšiť svoj týždenný nákup kvôli vyšším cenám jedla zapríčineným zavedením eura. Ako príklad tohto javu autor článku pre think thank Open Europe dokonca uviedol práve Slovenskú republiku.

Aj keď rozhodnutie nie je výlučne na prezidentovi, exprezident Komorowski chcel využiť svoje druhé funkčné obdobie (ak by funkciu obhájil) na „vedenie diskusie“ o členstve v Eurozóne, zatiaľ čo podľa strany Právo a spravodlivosť je otázka neaktuálna pokiaľ sa životné štandardy v Poľsku úplne nevyrovnajú s tými v západnej Európe.

Strana Právo a spravodlivosť v oblasti klímy, migrácie a ďalšej integrácii v EÚ menej ochotná prijímať kompromisy

Ak strana Právo a spravodlivosť uspeje v parlamentných voľbách v októbri, postoj Poľska na politike EÚ v oblasti klímy, migrácie alebo ďalšej integrácii bude zosilnený a menej ochotný ku kompromisom. Právo a spravodlivosť ako strana podporuje členstvo Poľska v EÚ, ale na rozdiel od Občianskej platformy je proti ďalšej integrácii do EÚ, hlavne v oblastiach ako spravodlivosť a základné práva.

Aj keď zahraničná politika je v Poľsku doménou vlády, ústava dáva prezidentovi koordinačnú úlohu a jeho pozícia musí byť zohľadnená. Vzhľadom na asertívnejšie zameranie zahraničnej politiky budúceho prezidenta Dudu voči vzťahom s Nemeckom, jeho politika môže oslabiť silné vzťahy vybudované počas vlád Merkelovej a bývalého poľského premiéra a od decembra 2014 predsedu Európskej rady Donalda Tuska a súčasnej predsedkyne vlády Poľska Ewy Kopacz.

Cameron je ako víťaz volieb povinný zorganizovať referendum do konca roku 2017

Konzervatívna strana na čele s Davidom Cameronom získala v parlamentných voľbách v Británii 7. mája 2015 celkovo 331 kresiel v 650 člennej Dolnej snemovni britského parlamentu. Jej hlavný súper Labouristická strana získala 232 kresiel. Výsledok bol prekvapivý, pretože v predvolebných prieskumoch sa predpokladalo len tesné víťazstvo Konzervatívcov a následné koaličné rokovania. Jasné víťazstvo umožnilo staronovému premiérovi Cameronovi zostaviť vládu zloženú len z jednej strany.

Foto: TASR/AP/Virginia Mayo

Jeho víťazstvo znamená aj to, že najneskôr do konca roku 2017 musí v Británii uskutočniť referendum o členstve krajiny v EÚ. Touto riskantnou stratégiou chce Cameron upokojiť svoju euroskeptickú stranu a zaviesť otázku, ktorou sa britská politika zaoberala odvtedy, čo v Británii prebehlo referendum o členstve v Európskom hospodárskom spoločenstve pred 40 rokmi za čias vládnutia Margaret Thatcher. Toto referendum malo jasný výsledok, a to pre zotrvanie Británie v spoločenstve.

Odchod Británie by bola pre Nemecko katastrofa

Zatiaľ čo Európa bola v posledných rokoch v podstate posadnutá možným odchodom Grécka z eurozóny, možný odchod Spojeného kráľovstva z EÚ by mal pravdepodobne ešte väčší dopad pre európsku dvadsaťosmičku. „Pre Britániu by to bolo neštastie; pre Nemecko by to bola katastrofa,“ priznáva jeden služobne starší nemecký minister.

Pre Britániu ako krajinu obchodu by sa mohol skomplikovať jej neobmedzený prístup k jednotnému trhu 500 miliónov spotrebiteľov. Nemecká Deutsche Bank v máji vyhlásila, že by prípadný odchod mohol premiestniť finančné operácie mimo Británie. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že Škóti sú jasne za členstvo v EÚ, čo by mohlo potenciálne viesť aj k rozpadu samotného Spojeného kráľovstva.

Odchod Británie by znamenal pre EÚ, trpiacu podľa mnohých médií a odborníkov krízou sebavedôvery, stratu globálneho dosahu, vojenskej sily, rozpočtovej disciplíny a liberálnych inštinktov Británie.

Väčšina konzervatícov je za zotrvanie, rovnako aj hlavné opozičné strany a verejná mienka v Británii

Obidve strany môžu veľa stratiť. Hlavnou otázkou v európskych hlavných mestách je, čo je Cameronova cena za zotrvanie – trvá na podstatnej reforme EÚ – a môže si to EÚ dovoliť?

Aj keď je jeho strana euroskeptická, väčšina konzervatívcov je za zotrvanie vo svetovom najbohatšom jednotnom trhu. Podľa odhadov je v strane asi 60 poslancov, ktorí budú hlasovať za vystúpenie bez ohľadu na vyrokované podmienky v Bruseli. Ale desiatky ďalších sa rozhodnú práve podľa nich.

Britská verejná mienka je podľa väčšiny prieskumov za zotrvanie, ale minuloročné referendum o nezávislosti Škótska ukázalo o emotívnosti tohto typu hlasovania. Hlavné opozičné strany v Británii, väčšina obchodných skupín a historická časť Londýna známa ako londýnske City budú oponovať odchodu, v zahraničných médiách známemu ako Brexit. Diskusia sa ale bude niesť v nehostinnej euroskeptickej atmosfére v niektorých médiách.

Prekážky Cameronovho plánu

Stratégia Davida Camerona pre dohodu je postavená na troch hlavných oblastiach: vytvorenie konkurencieschopnejšej EÚ, zníženie jej moci a vplyvu vo vzťahu k členským štátom a obmedzenie prístupu prisťahovalcov k sociálnym výhodám britského štátu, čo je pokus o zmiernenie obáv verejnosti o miere prisťahovalectva do krajiny. Tieto ciele nie sú požadované neoblomnými euroskeptikmi v Konzervatívnej strane, ale sú v súlade s politickými požiadavkami strán ako Liberálni Demokrati alebo Labouristická strana.

Cameronov prístup nie je podľa tvrdých euroskeptikov v jeho strane dostatočný, ale dôležitejšou otázkou je, či sú požiadavky akceptovateľné pre jeho partnerov v rokovaniach.

Tu nájdeme minimálne dve prekážky. Prvou je, že stredo- a východoeurópske štáty nesúhlasia zo svojho pohľadu s diskriminačným prístupom k výhodám pre migrantov z Poľska, Litvy a z iných krajín, ktorí prišli do Británie za prácou. „Diskriminácia medzi občanmi EÚ je zakázaná v zmluvách,“ hovorí Jean-Claude Piris, bývalý vrcholný právny poradca pre EU lídrov.

Druhým veľkým problémom je odpor v podstate každého členského štátu voči Cameronovej požiadavke na zmenu zmlúv EÚ. Predstava potreby ratifikácie zmluvy EÚ cez národné referendum nie je zrejme pre politických predstaviteľov žiadnej členskej krajiny príjemná, skôr naopak. Pre prezidenta Hollanda a spolkovú kancelárku Merkelovú bude téma britského referenda v roku 2017 kvôli ich vlastným kampaniam pred voľbami v rovnakom roku jednoznačne záťažou.

Starší britskí predstavitelia pripúšťajú významné riziko neúspechu. Je obava z toho, že by francúzsky prezident Hollande mohol prekaziť dohodu, alebo z toho, že by požiadavky Británie mohli spustiť neovládateľnú sériu požiadaviek na výhody pre ostatné členské štáty.

Foto: TASR/AP

Dohoda je podľa strán rokovaní možná

„Briti nesmú preceniť svoj vplyv – urobili tak v minulosti. Riešenia sa môžu nájsť,“ povedal jeden služobne starší predstaviteľ, ktorí bude úzko zapojení do rokovaní. „Ale požadovanie priveľa, mierenie vysoko, privedú rokovanie do slepej uličky. Ďalšie členské štáty musia tiež zvládnuť svoje domáce politiky.“

Bruselskí predstavitelia hovoria, že dohoda je možná za predpokladu, že pán Cameron nebude žiadať nerealistické zmeny kvôli upokojeniu svojich „zástancov tvrdej línie.“ Premiér súhlasil s referendom v prvom rade pod tlakom svojich euroskeptických poslancov. Je teda v objektívne veľmi náročnej pozícii.

Cameron sa vyjadril v rozhovoroch s predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom tiež o možnosti dohodnúť sa a zabráneniu odchodu Británie. Britský minister zahraničných vecí Philip Hammond vyhlásil, že „EÚ ukázala čas od času, že napriek všetkej svoje rétorike, v praxi je veľmi pragmatická, keď potrebuje niečo urobiť.“

Foto: TASR/AP

Nelegálna migrácia do Európy ako jeden z problémov EÚ

Vážnosť situácie dokumentuje okrem iných aj fakt, že v období od januára do júna sa preplavilo cez Stredozemné more v snahe dostať sa do Európy a začať tam nový život viac ako 100 tisíc nelegálnych migrantov a utečencov. Z toho mnohí utiekli pred občianskou vojnou v Sýrii. Uviedla to 9. júna 2015 agentúra AP s odvolaním sa na zistenia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Do Grécka sa pritom doplavil už do júna 2015 najvyšší počet nelegálnych migrantov a utečencov od vypuknutia vojny v Sýrii v roku 2011. UNHCR uviedol, že tento rok pricestovalo nelegálne do Talianska 54 tisíc a ďalších 48 tisíc do Grécka. Do Talianska prichádzajú utečenci predovšetkým z nepokojnej Líbye, ale aj z iných štátov Afriky.

Pozadie situácie a mimoriadny summit EÚ

Problém nelegálnej migrácie do EÚ je dlhodobý jav, ale vážnejším začal byť v roku 2014. Počas neho vstúpilo do únie viac ako 276 tisíc migrantov nelegálne, čo predstavuje nárast o 138% v porovnaní s rokom 2013. Aby sa dostali do EÚ tajne cez pevninu, vzdušné a námorné trasy, väčšina migrantov využila služby kriminálnych sietí pašerákov. Pašeráctvo migrantov je rýchlo rastúca celosvetová kriminálna činnosť.

Boj proti pašeráctvu migrantov začala EÚ od r. 2002 prijatím právneho rámca o pašeráctve a rámcového rozhodnutia na prevenciu napomáhania neoprávneného prístupu, prepravy a pobytu. Proti nelegálnej migrácii zasahujú národné úrady členských štátov a rovnako aj agentúry EÚ ako napr. FRONTEX (Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ), EUROPOL, CEPOL, OLAF a iné.

Na mimoriadnom summite Európskej rady 23. apríla 2015 rozhodli lídri EÚ o konkrétnych návrhoch, okrem iných aj o trojnásobnom navýšení rozpočtu Operácie Triton vedenej agentúrou FRONTEX, ktorá slúži na kontrolu hraníc EÚ. Konkrétne na pobreží Talianska, kde nahradila predošlú operáciu samotného Talianska Mare Nostrum. Rovnako bolo prisľúbené aj zosilnenie pobrežných hliadok v Stredozemnom mori a narušenie sietí pašerákov ľudí.

Foto: TASR/AP

Na zničenie lodí je potrebný súhlas Bezpečnostnej rady OSN

Lídri sa na summite dohodli na spoločnom úsilí o identifikovanie, zajatie a zničenie lodí pred tým, ako budú použité pašerákmi na prepravu utečencov z Líbye cez Stredozemné more. Je ale nejasné, ako to bude dosiahnuté a niekoľko predstaviteľov EÚ už povedalo, že budú pri absencii životaschopnej vlády v Líbyi potrebovať mandát Bezpečnostnej rady OSN. Je známe aj to, že Rusko naznačilo, že nedovolí zničenie lodí a plavidiel.

Návrh Európskej komisie bol odmietnutý mnohými členskými štátmi

Európska komisia urobila 27. mája konkrétne návrhy pre plán na premiestnenie 40 tis. utečencov z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ, ako aj presídlenie asi 20 tis. utečencov mimo EÚ v rámci členských štátov.

Európska komisia zaviedla slovo „kvóty“ na opis kľúča pre rozdelenie migrantov. Podľa jej schémy malo 28 členských štátov riešiť prijatie žiadateľov o azyl v pomere k veľkosti ich ekonomiky, miery nezamestnanosti, obyvateľstva a v pomere k predchádzajúcim záväzkom voči žiadateľom o azyl.

Návrh Komisie podporili Švédsko, Rakúsko, Taliansko a Grécko. Francúzsko a Nemecko plán rovnako podporili, ale vyzvali Komisiu na urobenie korekcií. Nemecko podľa údajov Európskej komisie preverovalo v r. 2014 asi jednu tretinu zo 626 tisíc žiadostí o azyl v EÚ. V pomere k obyvateľstvu je to menej ako vo Švédsku, ale celkovo sa jedná o oveľa vyššie číslo ako v ktoromkoľvek inom štáte v Európe. Štáty ako Španielsko, Poľsko, Česká republika a Slovenská republika kvóty odmietli.

Slovensko má jednu z najprísnejších azylových politík v EÚ. Napríklad minulý rok o azyl žiadalo 331 ľudí, ale iba 14 z nich ho aj získalo.

Predstavitelia členských štátov na summite Európskej rady nakoniec odmietli systém povinných kvót

Téme sa venovali hlavy štátov, predsedovia vlád a poprední predstavitelia EÚ na summite Európskej rady, ktorý sa konal 25. a 26. júna 2015. Boli na ňom prijaté viaceré významné rozhodnutia. Ešte na stretnutí ministrov zahraničných vecí 22. júna bolo dohodnuté, že bude spustená misia EUNAVFOR MED namierená proti plavidlám pašerákov. Misia je súčasťou väčšej stratégie EÚ v boji proti nelegálnej migrácii.

V otázke presídlenia sa zrodila dohoda, že pomoc bude poskytnutá 60 tisíc ľuďom. Kvóty boli po dlhých rokovaniach nakoniec odmietnuté. Pred summitom Európskej rady ich odmietli aj ministri vnútra členských štátov EÚ na stretnutí v Luxemburgu. Na obdobie dvoch rokov bude presídlených 40 tisíc osôb z Talianska a Grécka do všetkých členských štátov s výnimkou Maďarska a Bulharska.

Ministri vnútra členských štátov sa do konca júla dohodnú na rozdelení migrantov a utečencov podľa špecifickej situácie v každom štáte. Na summite vznikla aj dohoda, že všetci členovia sa budú podieľať aj na presídlení ďalších 20 tisíc ľudí.

Boli prijaté aj opatrenia, ktoré majú zabezpečiť readmisiu, vrátenie ilegálnych migrantov a utečencov do krajín ich pôvodu a tranzitu. V júli Komisia rozhodne aj o tom, akým spôsobom pomôže Frontex Taliansku a Grécku v danom procese.

Povedú tieto a ďalšie problémy až k rozpadu EÚ?

Víťazstvo Andrzeja Dudu v prezidentských voľbách a prípadné víťazstvo jeho strany Právo a spravodlivosť v parlamentných voľbách povedie k zvýšenej náročnosti dohôd, ktoré potrebujú súhlas všetkých členských štátov EÚ, akou je napr. rozširovanie EÚ, Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, zmeny v základných zmluvách EÚ, daňová politika EÚ a aj v spomínaných oblastiach klímy, migrácie a ďalšej integrácie EÚ.

Pre budúcnosť EÚ bude mimoriadne významný výsledok britského referenda, ale aj podmienky, ktoré sa podaria dohodnúť Cameronovi s predstaviteľmi EÚ a jej členov ako podmienky pre zotrvanie Británie v Spoločenstve.
Najnáročnejšie, ak nie nemožné bude dohodnúť sa na požiadavkách Británie, ktoré vyžadujú možnú zmenu nejakej zmluvy EÚ, a teda súhlas všetkých členov. Ide konkrétne o dohodu o podmienkach pre migrantov pracujúcich v Británii. Cameron presadzuje žiadne výhody pre deti žijúce v zahraničí, štvorročné kvalifikačné obdobie pre migrantov na uplatnenie výhod. Predpokladá sa, že túto požiadavku bude najnáročnejšie vyrokovať, pretože je právne komplexná, politicky obtiažna kvôli nesúhlasu viacerých štátov aj zo strednej Európy a pravdepodobne bude potrebná zmena zmluvy EÚ.

Je pravdepodobné, že k dohode po komplikovaných rokovaniach dôjde a že predstavitelia v EÚ ukážu svoju pragmatickosť pre potrebu ďalšieho chodu únie aj za cenu výrazných kompromisov.

Otázka migrácie do EÚ z krajín Afriky (Líbya, Egypt, Eritrea, Somálsko, Stredoafrická republika, Južný Sudán) a z krajín Blízkeho východu ako Sýria a Irak je veľmi vážna a ukazuje na následky Arabskej jari, vojny v Sýrii a vzniku Islamského štátu v Sýrii a Iraku.

Do začiatku júna prišlo na člnoch do Talianska a Grécka a z malej časti do Španielska a Malty viac ako 100 tisíc migrantov a utečencov, čo je naozaj obrovské číslo.

Najväčšia skupina migrantov podľa národnosti v r. 2015 sú Sýrčania – viac ako 8800. Za nimi nasledujú migranti z Eritrey (viac ako 3300) a Somálska (viac ako 2900). Väčšina ostaných je zo subsaharskej Afriky.

Je tragédiou, že podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu do 10. júna na mori zahynulo celkovo 1865 migrantov. Na druhej strane sa len v posledných dňoch a týždňoch podarilo zachrániť niekoľko tisíc migrantov. Len na konci mája sa podarilo zachrániť viac ako 4200 migrantov v Stredozemnom mori. Išlo o spojenú operáciu Talianska, Írska, Nemecka, Belgicka a Británie.

EÚ sa na tento fenomén snaží reagovať operáciou Triton, zameranou na hliadkovanie pri talianskom pobreží. Jej rozpočet bol strojnásobený. Rovnako zasadal 23. apríla spomínaný mimoriadny summit Európskej rady venujúci sa iba téme migrácie a v dňoch 25. – 26. júna bola migrácia tiež jednou z tém summitu. Oba summity priniesli vyššie spomínané konkrétne výsledky.

Téma je aktuálne stále vo vývoji, plán Európskej komisie pre premiestnenie a presídlenie utečencov na základe kvót bol odmietnutý a prijímanie migrantov a utečencov bude založené na dohode medzi ministrami vnútra členských štátov. Vidíme, že riešenie problému sa dynamicky vyvíja a predstavitelia členských štátov sa dokážu na ňom zhodnúť. Na základe je možné dúfať, že ani tento vážny problém nepovedie k rozpadu únie, ale jeho riešenie bolo a stále je veľmi náročné.

Angela Merkelová dokonca po náročných rokovaniach na summite 25. júna na tlačovej konferencii opísala krízu s migrantmi „ako najväčšiu výzvu, ktorú som videla v európskych záležitostiach počas môjho pôsobenia ako kancelárky.“

Zdroje: TASR, TABLET.TV, Teraz.sk, BBC News, consilium,europa.su, europa.eu, euractiv.com, ft.com, openeurope.org.uk, telegraph.co.uk