Na snímke z LIDAR-u, ktorú poskytli výskumníci v januári 2024, sú vidieť komplexy obdĺžnikových platforiem usporiadaných okolo nízkych štvorcov a rozmiestnených pozdĺž širokých vykopaných ulíc v lokalite Kunguints v údolí rieky Upano v Ekvádore.Foto: TASR/AP
Mestá v údolí rieky Upano boli obývané v období 500 pred n. l. až 300 – 600 n. l., teda približne v čase existencie starovekého Ríma v Európe, uvádza štúdia.
Washington 12. januára (TASR) – Archeológovia v Amazonskom dažďovom pralese v Ekvádore odhalili a zmapovali zhluk niekoľkých stratených miest, ktoré pred 2000 rokmi obývalo dovedna najmenej 10.000 roľníkov. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
Množstvo zemných násypov a zasypaných ciest si približne pred 20 rokmi všimol archeológ Stéphen Rostain z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS). V tom čase si však neuvedomoval, ako to všetko navzájom súvisí. Rostain je jedným z autorov štúdie, ktorá vo štvrtok vyšla v odbornom žurnále Science.
Archeológovia na meranie použili technológiu svetelnej detekcie a merania rozsahu známu pod skratkou LiDAR. Analýza údajov nasnímaných na zalesnených úbočiach Ánd odhalila hustú sieť osídlení a ciest, ktoré ich navzájom prepájali. Osídlenie podľa dostupných údajov trvalo približne 1000 rokov.
Mestá v údolí rieky Upano boli obývané v období 500 pred n. l. až 300 – 600 n. l., teda približne v čase existencie starovekého Ríma v Európe, uvádza štúdia.
Na snímke z LIDAR-u, ktorú poskytli výskumníci v januári 2024, je vidieť hlavnú ulicu pretínajúcu mestskú oblasť, ktorá vytvára os, pozdĺž ktorej sú okolo nízkych námestí rozmiestnené komplexy obdĺžnikových plošín v lokalite Copueno v údolí rieky Upano v Ekvádore.Foto: TASR/AP
Obytné a náboženské budovy stáli na približne 6000 zemných násypoch a obklopovali ich obrábané polia s odvodňovacími kanálmi. Najväčšie cesty mali šírku desať metrov, tiahli sa do dĺžky desiatich až 20 kilometrov.
Spoluautor štúdie Antoine Dorison z CNRS počet obyvateľov odhaduje na najmenej 10.000. V čase najväčšieho rozmachu sa však mohol pohybovať medzi 15.000 až 30.000 obyvateľmi, čo je porovnateľné s veľkosťou Londýna za čias starovekého Ríma, najväčšieho mesta provincie Británia.
"Inkovia a Mayovia stavali z kameňa, no obyvatelia Amazónie zvyčajne nemali kameň k dispozícii, preto stavali z blata. Napriek tomu vynaložili obrovské množstvo námahy," uvádza archeológ José Iriarte z University of Exeter, ktorý sa na štúdii nepodieľal. Poukázal tiež na to, že výstavba ciest a tisícov zemných násypov si vyžadovala dômyselný a organizovaný systém práce.
Amazónia je často považovaná za nedotknutú divočinu obývanú iba malými skupinami ľudí, no nedávne objavy naznačujú, že minulosť bola výrazne zložitejšia, ako si predstavujeme, dodal Iriarte.
Vedci nedávno našli stopy vyspelých civilizácií z čias pred príchodom Európanov aj v iných častiach Amazónie, konkrétne v Brazílii a Bolívii.
Nezávisle od toho sa tímu slovenských a českých výskumníkov podarilo v Guatemale objaviť dosiaľ najstaršie mesto Mayov. Nazvali ho Yax Balam (Prvý Jaguár), pri objave tiež využili technológiu LiDAR.
