Herschel si skonštruoval vlastný teleskop, aby mohol pozorovať oblohu nedostupnú v Británii. Putovať s ním mal údajne aj Andrew Grant, no on sa na jeho senzačných zisteniach iba dobre zabával.
Autor TASR
Slough/Bratislava 7. marca (TASR) - Britský astronóm, fyzik, priekopník fotografie, objaviteľ vyše 3300 dvojhviezd, autor Všeobecného katalógu hmlovín a hviezdokôp sir John Frederick William Herschel načrel vo svojich vedeckých bádaniach do mnohých oblastí. Na jeho bádaní sa však priživili aj podvodníci. John Herschel sa narodil sa pred 225 rokmi 7. marca 1792 v britskom meste Slough. Jeho otcom bol v tom období známy astronóm Frederick William Herschel, ktorý napríklad 13. marca 1781 objavil planétu Urán.
V detstve si užil trápenie od spolužiakov v internátnej škole v Etone, preto ho vzdelávali doma súkromne. Keď už študoval na univerzite v Cambridge (University of Cambridge), so svojimi priateľmi založil analytickú spoločnosť (Analytical Society of Cambridge) na presadenie európskeho spôsobu matematických výpočtov v Británii. Ťažkopádnu matematickú Newtonovu symboliku chcel nahradiť jednoduchšou nemeckou, ktorej autorom bol matematik Gottfried Wilhelm Leibniz.
John Herschel bol potom krátky čas učiteľom matematiky, v roku 1818 sa vrátil domov, aby pokračoval vo vedeckom astronomickom bádaní svojho otca. V roku 1820 sa stal jedným zo zakladateľov britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Pokračoval v otcových výskumoch hviezd, výsledkom bolo v roku 1823 publikovanie katalógu hviezd v spoluautorstve s Jamesom Southom. Chemické výskumy ho priviedli k objavu fotografie, svoje výsledky však nepublikoval a nestal sa jej vynálezcom. Zaviedol však vo fotografii pomenovania negatív a pozitív.
V roku 1833 podnikol Herschel cestu na Mys dobrej nádeje na južnej pologuli, aby mohol pozorovať oblohu nedostupnú v Británii. Aj s rodinou sa usadil v Kapskom meste (Juhoafrická republika - JAR). Na pozorovanie si pripravil vlastný teleskop. V roku 1838 sa vrátil domov so základom pre katalóg hviezd v počte 68.948. V tom roku ho tiež povýšili do šľachtického stavu a stal sa baronetom.
Keď už ako vážený vedec a baronet prejavil záujem o funkciu, stal sa v roku 1850 riaditeľom Kráľovskej mincovne. Nevďačná funkcia si vyžiadala všetku jeho pozornosť, čo sa odrazilo na jeho zdraví a začal trpieť depresiami. V roku 1856 z mincovne odišiel a zvyšok života sa venoval svojmu Všeobecnému katalógu hmlovín a hviezdokôp.
Astronóm a fyzik sir John Frederick William Herschel zomrel 11. mája 1871 v anglickom Collingwoode v blízkosti Hawkhurst v grófstve Kent v Británii vo veku 79 rokov.
V americkom časopise New York Sun sa 21. augusta 1835 objavil článok o pozoruhodných zisteniach Johna Herschela. Autor článku, ktorý mal niekoľko pokračovaní, sa vydával za Herschelovho spoločníka Andrewa Granta. Mal s ním putovať počas senzačných zistení, v ktorých hral významnú úlohu Herschelov teleskop. V článku bolo popísané skúmanie Mesiaca a okrem veľkej stavby aj zvláštne zvieracie druhy, ktoré sa na ňom mali nachádzať. John Herschel sa údajne na tejto novinárskej kačici dobre zabával, hoci ho neskôr hnevali naivné otázky ľudí, ktorí výmyslom uverili.
O historické fotografické techniky Johna Herschela je dodnes veľký záujem zo strany milovníkov fotografie. Workshop venovaný cyanotypii pripravuje každoročne nitrianska fotogaléria Trafačka.
V detstve si užil trápenie od spolužiakov v internátnej škole v Etone, preto ho vzdelávali doma súkromne. Keď už študoval na univerzite v Cambridge (University of Cambridge), so svojimi priateľmi založil analytickú spoločnosť (Analytical Society of Cambridge) na presadenie európskeho spôsobu matematických výpočtov v Británii. Ťažkopádnu matematickú Newtonovu symboliku chcel nahradiť jednoduchšou nemeckou, ktorej autorom bol matematik Gottfried Wilhelm Leibniz.
John Herschel bol potom krátky čas učiteľom matematiky, v roku 1818 sa vrátil domov, aby pokračoval vo vedeckom astronomickom bádaní svojho otca. V roku 1820 sa stal jedným zo zakladateľov britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti. Pokračoval v otcových výskumoch hviezd, výsledkom bolo v roku 1823 publikovanie katalógu hviezd v spoluautorstve s Jamesom Southom. Chemické výskumy ho priviedli k objavu fotografie, svoje výsledky však nepublikoval a nestal sa jej vynálezcom. Zaviedol však vo fotografii pomenovania negatív a pozitív.
V roku 1833 podnikol Herschel cestu na Mys dobrej nádeje na južnej pologuli, aby mohol pozorovať oblohu nedostupnú v Británii. Aj s rodinou sa usadil v Kapskom meste (Juhoafrická republika - JAR). Na pozorovanie si pripravil vlastný teleskop. V roku 1838 sa vrátil domov so základom pre katalóg hviezd v počte 68.948. V tom roku ho tiež povýšili do šľachtického stavu a stal sa baronetom.
Keď už ako vážený vedec a baronet prejavil záujem o funkciu, stal sa v roku 1850 riaditeľom Kráľovskej mincovne. Nevďačná funkcia si vyžiadala všetku jeho pozornosť, čo sa odrazilo na jeho zdraví a začal trpieť depresiami. V roku 1856 z mincovne odišiel a zvyšok života sa venoval svojmu Všeobecnému katalógu hmlovín a hviezdokôp.
Astronóm a fyzik sir John Frederick William Herschel zomrel 11. mája 1871 v anglickom Collingwoode v blízkosti Hawkhurst v grófstve Kent v Británii vo veku 79 rokov.
V americkom časopise New York Sun sa 21. augusta 1835 objavil článok o pozoruhodných zisteniach Johna Herschela. Autor článku, ktorý mal niekoľko pokračovaní, sa vydával za Herschelovho spoločníka Andrewa Granta. Mal s ním putovať počas senzačných zistení, v ktorých hral významnú úlohu Herschelov teleskop. V článku bolo popísané skúmanie Mesiaca a okrem veľkej stavby aj zvláštne zvieracie druhy, ktoré sa na ňom mali nachádzať. John Herschel sa údajne na tejto novinárskej kačici dobre zabával, hoci ho neskôr hnevali naivné otázky ľudí, ktorí výmyslom uverili.
O historické fotografické techniky Johna Herschela je dodnes veľký záujem zo strany milovníkov fotografie. Workshop venovaný cyanotypii pripravuje každoročne nitrianska fotogaléria Trafačka.