Bratislava 19. apríla (TASR) - Rakety počas prvých letov do vesmíru boli ešte nespoľahlivé a experti sa obávali aj účinkov bezváhového stavu na ľudský organizmus. Technické problémy sa vyskytli i počas letu prvého kozmonauta Jurija Gagarina, ktorý 12. apríla 1961 úspešne obletel Zem v kozmickej lodi Vostok. Uviedla to vo štvrtok v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave astronómka Jana Plauchová z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.

"História kozmických rakiet sa začala písať už počas druhej svetovej vojny," povedala Plauchová. Zariadenia, ktoré sú schopné lietať do vesmíru vznikli z rakiet používaných v armáde. Upozornila však, že prvé rakety často vybuchovali krátko po štarte.

Pripomenula aj rivalitu medzi USA a bývalým Sovietskym zväzom v oblasti výskumu vesmíru. "Obe mocnosti sa usilovali poslať človeka do vesmíru čo najskôr, avšak technika bola v tom čase dosť nespoľahlivá," povedala. Vedci tiež pracovali na úlohách, ako ľudské telo zvládne bezváhový stav či nedostatok kyslíka.

Prvé živé tvory vo vesmíre boli vínne mušky, neskôr tam boli vyslané aj stavovce. Spojené štáty podľa Plauchovej posielali opice, ktoré sú podobné človeku, Rusi psy. Zvieratá absolvovali výcvik vrátane tréningu na centrifúge či konzumácie špeciálnej stravy. Počas letu mali obleky, ktoré merali životné funkcie. Psík Lajka odštartoval v rakete Sputnik 2 v roku 1957, let však neprežil.

Neskôr sa podarilo psy dostať na Zem, hoci z toho boli podľa Plauchovej "dosť otrasené". Potvrdilo sa tým, že pobyt v bezváhovom stave dokáže živý tvor prežiť. Obe mocnosti zároveň hľadali vhodné typy kozmonautov.

"USA aj Rusko sa napokon rozhodli pre stíhacích pilotov," povedala. Postupne sa vyprofilovali kritériá. Jedným z nich bola výška do 170 cm a hmotnosť do 70 kg, či "absolútny" zdravotný stav. "Práve jeho nízka postava sa o niekoľko rokov pričinila o to, že sa (Gagarin) dostal do výberu kozmonautov. Do malých kabín prvých kozmických lodí totiž bolo potrebné vyberať útlejšie typy," napísala Plauchová v roku 2021 na vedeckom portáli Astrin.

Sovieti z 3000 vhodných kandidátov nakoniec postupne vybrali šiestich, z nich boli dvaja favoriti - Jurij Alexejevič Gagarin a German Stepanovič Titov. Plauchová pripomenula, že výber sa uskutočňoval v utajení. "Zdroje sa rozchádzajú v tom, či Gagarinovi hneď pri výbere povedali, že ide o lety do vesmíru," povedala.

Výcvik trval viac než rok. Budúci kozmonauti trénovali na centrifúge, aby si zvykli na preťaženie a zmiernili riziko straty vedomia. "Takisto sa overila schopnosť zostupu návratovej kabíny po balistickej dráhe," uviedla.

Gagarina do vesmíru vyniesla nosná raketa a kozmonaut mal v kabíne Vostok len sedieť. Stále podľa Plauchovej nebola zodpovedaná otázka, či sa človek vo vesmíre "nezblázni", či mozog funguje aj v bezváhovom stave.

Pripomenula tiež ťažkosti pri návrate kozmickej lode na Zem vrátane práce brzdiaceho motora. Za najzávažnejší problém označila skutočnosť, že sa kabína pri návrate neoddelila od prístrojového úseku kozmickej lode - zostala spojená káblom. "Prístrojový úsek počas klesania do kabíny niekoľkokrát narazil. Otáčajúca sa kozmická loď nemala správnu polohu pre brzdenie v atmosfére. Hrozilo, že sa pri zahrievaní počas návratu roztaví," napísala v roku 2019 na portáli Astrin.

Nakoniec sa však kábel oddelil, návratový modul zaujal správnu polohu a kozmonaut sa vo výške sedem kilometrov nad Zemou katapultoval. Gagarin pristál pomocou padáku približne 25 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v ruskej Saratovskej oblasti.

Tento kozmonaut a letec zahynul 27. marca 1968 pri leteckej havárii stíhačky MiG-15 neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti.